Dan 12,1 - 3, Žid 10,11 - 14.18, Mk 13,24 - 32
Liturgický rok sa chýli k svojmu vyvrcholeniu.
Táto nedeľa je posledná pred Slávnosťou Krista Kráľa, ktorá ukončuje obdobie „cez rok“. Po nej už nasleduje Advent.
S koncom liturgického roka nás nedeľné texty nabádajú k zamýšľaniu sa nad koncom, alebo lepšie povedané nad naplnením, ku ktorému smeruje svet.
V evanjeliu budeme čítať Ježišovu apokalyptickú či eschatologickú reč, ako ju zachytil evanjelista Marek. K evanjeliu bol ako prvé čítanie vybraný úryvok z knihy Daniel, ktorej sa hovorí „starozákonná Apokalypsa“.
Tieto dosť nejasné miesta z kníh prorokov boli a sú materiálom pre najrôznejšie špekulácie. Ale tomu je lepšie vyhnúť sa. Držme sa skôr celku než jednotlivostí a snažme sa v každom prípade uviesť text do súvislosti s duchom Písma.
Prvé nedeľné čítanie teda hovorí o súžení, ale aj o Božej pomoci a o sláve tých, ktorí vytrvajú v boji so zlom s čistým štítom a pritom ešte pomôžu tým ostatným. Je isté, že toto slovo je písané pre tých, ktorí zažívajú nejaké súženie, a že by sa v týchto súvislostiach malo aj čítať. Na druhej strane je potrebné dávať si veľký pozor, aby výklad týchto textov neskĺzol k rojčeniu.
Čo si z neho teda môžeme odniesť my do svojho života a svojho snaženia o vlastnú svätosť a spravodlivosť vo svete?
Je to iste odvaha, s ktorou máme vzdorovať tým, ktorí nám v tomto úsilí hádžu polená pod nohy. Mali by sme počítať s prekážkami, pretože tie vždy sprevádzajú zrod niečoho nového a krásneho. Ďalej môžeme s autorom knihy Daniel veriť, že nám Boh pomôže, že nám niekoho pošle na pomoc. Potom tiež dokážeme veriť, že snažiť sa o dobro má zmysel aj proti všetkým beznádejným vyhliadkam.
A ak čítame, že „prezieraví“ budú žiariť ako nebeské hviezdy, potom stojí tiež za to niekedy sa zamyslieť, koľko takýchto ľudí okolo seba máme. Sú to ľudia, ktorí nenápadne ale vytrvalo žiaria svojím príkladom. To je určite dôvod na nádej a oslavu Boha.
Predchádzajúci úsek Markovho evanjelia hovorí o veľkých skúškach, trápeniach a nakoniec o vystúpení falošných mesiášov a prorokov. Na to nadväzujú v našom úryvku slova o príchode Syna človeka. Bude to príchod s „mocou a slávou“ - zlo teda bude bezmocné a zdanlivá sláva pyšných zbledne.
Bude to príchod kvôli zhromaždeniu vyvolených, teda pre ich spásu, čo bolo cieľom Ježišovho pozemského života. Nie je treba sa báť, zlo nezvíťazí a nikto z tých, ktorí sú Kristovi, sa nestratí.
Dôležite je na ktorej strane stojíme. Nenalepilo sa na nás, kresťanov, niečo z týchto názorov?
Mnohí ľudia totiž majú dojem, že sa oslobodili od pút, keď stratili predstavu neba, pekla, súdu, konca sveta. Ale čo sa tým stalo? Tento svet a tento život sa stali jediným, s čím ľudia počítajú. Tento svet - to je tiež drancovaná, znečisťovaná a jadrovými zbraňami viackrát zničiteľná nie príliš veľká planéta. Alebo ďalej - tento svet je neuveriteľne priestorný, ale v podstate mrazivo chladný, prázdny a v mnohom človeku nepriateľský (kozmické žiarenie!) vesmír.
Človek dobre cíti, že viac než celý vesmír a celá planéta pre jeho spokojnosť môže znamenať lesík s rybníkom za dedinou, malebné a milé miesto, a aspoň jeden verný človek, ktorý ho má rád. Ale oboje je neisté, i toto minimum je ohrozené - divíme sa, že strach je jeden z najvernejších sprievodcov v tomto civilizovanom svete a že veľakrát prerastá do chorobných foriem? Iste, sú ľudia, ktorí bezhranične veria človeku, prírode, pokroku. Ale ak má človek „oči k videniu“, nemôže prehliadnuť, že všetky tri tieto prvky sa ešte nikdy v dejinách nestali univerzálnym liekom, ba čo viacej, že boli a sú veľakrát zdrojom utrpenia a neistoty.
A čo teda kresťan a čo Božie slovo? Nemôžem si pomôcť, ale Božie slovo nestraší. Ukazuje svetlý bod i v tej najtemnejšej budúcnosti. A nerobí si ilúzie o kvalitách tohoto sveta. Božie slovo totiž, na rozdiel od mnohých dnešných ľudí, pozná väčší svet, než je len vesmír s našou planétou. Pozná Boha a jeho „životný priestor“, do ktorého človek ani zlo nezasahuje, pozná nebo.
A nepozná nebo len nejako abstraktne, ale pozná toho, v ktorom nebo, Božie kráľovstvo, Božia blízkosť do sveta prišla - pozná Syna človeka - Ježiša ukrižovaného a vzkrieseného. A tak pre toho, kto prijíma slovo Písma, nie sú vyhliadky sveta ani ružové, ani beznádejné. Vie, že so zlom, súžením, ktorého sa obáva, počíta i Boh. Ale vie tiež, že Syn človeka príde s mocou a slávou. Že pošle svojich anjelov a zhromaždí svojich vyvolených. Nikto sa teda nestratí, a „múdri sa budú skvieť ako jas oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, ako hviezdy na večné veky.“
Veriaci naozaj nie je pre svoju vedomosť Boha, súdu, neba, pekla, neslobodný. Naopak - je oslobodzovaný od strachu, a to mu umožňuje žít v tomto svete zodpovedne a ľudsky dôstojne.
Pozrite tiež:
Deti: