Jer 31,7-9, Hebr 5,1-6, Mk 10,46-52
Deti sa často utiahnu a snívajú, samozrejme ak nie sú opantané mobilmi.
Do ich snov patria aj rôzne priania. Ich fantázia je neskutočná, preto si svoje priania sprítomňujú! Mládež má tiež množstvo prianí, v čase puberty sú to priania skôr vzťahové, v strednom veku reálne (dom, pôžička, byt práca...). Priania sa časom zmenšujú a napokon nám ostáva jedno dve prianie! V starobe je to najčastejšie želanie: Aby sme boli my a naša rodina zdraví. Na absolútnom sklonku života je to želanie pokojne dýchať, urobiť aspoň pár krokov.
V živote slepca Bartimeja – aj keď iste nebol najstarší, a nebol na sklonku života - bolo už len jedno prianie: chcel vidieť. Evanjelista konštatoval: Pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
Bartimej vycítil, že má jedinečnú šancu, aby sa mu jeho prianie splnilo. Najprv využíva svoj silný hlas a kričí: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou”. Potom je odolný voči ľuďom, ktorí ho napomínajú, aby mlčal. Možno si mysleli, že pokazí Ježišovi dobrý dojem z Jericha, možno chceli Ježiša počuť, mali svoje záujmy a nechceli, aby ich niekto rušil. Jemu ale na dojme nezáleží a reaguje tak, že kričí ešte hlasnejšie. Možno boli prítomní prekvapení, keď Ježiš povedal, aby ho zavolali. A tak ako mocne kričal, tak potom energicky vyskočil a šiel k Ježišovi. Predložil Ježišovi svoje prianie a počul od neho najkrajšie slová v živote: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila”. On potom z vďačnosti, že vidí, nasledoval Ježiša. Dokonca odhodil plášť, ktorý bol pre neho, ako orientálca v tom čase, celý majetok. Veď ním sa v noci prikrýval, cez deň ho chránil pred nepohodou.
Slepý žobrák Bartimej nás učí sile viery v kritických životných situáciách:
Prvým poučením je to, že nerezignoval.
Bartimej sa nevzdal – bol vytrvalý. Aj v našom ľudskom trápení sa nám ponúkajú dve možnosti: rezignácia a viera. Kritickým bodom v živote človeka je stav, keď si povie, že na jeho živote sa už nedá nič zmeniť. Keď jednoducho všetko vzdá. Jediným postojom, ktorý zachraňuje, je postoj neustálej viery a nádeje. Skúsili sme aká je dôležitá vytrvalosť.
Cez prázdniny mávam Tenisovú školu. Keď prídu nováčikovia, hneď by chceli hrád cez sieť. Dal som im za úlohu, 10 x odraziť loptičku o stenu. Nepodarila sa im ani tretina. Tí, ktorí nemali vytrvalosť odpadli, lebo bez nej to nejde. Naopak, jeden „špunt“ absolútny antitalent, nedokázal na rakete ani loptičku udržať, aby mu nespadla, aj v horúčavách vydržal, trénoval a predbehol tých, ktorí boli šikovnejší a chceli byť hneď majstri.
Môžete mať pevnú vôľu a sadnúť si za organ. Nepôjde vám to. Musíte začať s prvá, druhá... pravá ruka, potom ľavá a napokon pedál... Viete koľko vytrvalosti treba k tomu!? Prečo si myslíme, že v nasledovaní Ježiša to ide bez askézy?!
Druhým poučením je postoj k prostrediu.
V bolestiach a ťažkostiach ľudia dokážu aj pomôcť, ale dokážu aj znechutiť. Dokážu vytrvalo vplývať na utrápeného človeka, že na jeho „osude” sa nedá už nič zmeniť. O tom boli presvedčení aj ľudia okolo Ježiša v Jerichu.
Sme svedkami boja jedinca proti ľudskej presile. Oni spokojní a šťastní, že sú zdraví, že môžu vidieť Ježiša, že sa s nim môžu porozprávať. On žobrák pri ceste a k tomu ešte nevidiaci. Bol to nerovný boj a predsa ho vyhral ten najbiednejší. Vyhral ho preto, lebo sa nedal ovplyvniť. Jedno čínske príslovie hovorí: Iba zdochnutá ryba pláva dole prúdom. Ísť proti prúdu – to nie je jednoduché. Zvlášť kresťan to často musí robiť.
Tretím ponaučením je potreba viery
Človek, ktorý chce zmeniť svoj stav, musí mať takú silnú vieru, že dokáže „kričať”. Slabá viera nám nepomôže. Lieči nás jedine vytrvalá, silná viera. Viera, ktorá je schopná ísť až na maximálnu hranicu pokory a dôvery v Boha. Viera tak mocná, že sa jej čuduje aj prostredie a niekedy sa z takejto viery vysmieva.
Práve viera nám pomáha byť vytrvalý, ísť proti prúdu. Musíme budovať skúsenosť – ako Bartimej – že sa oplatí ísť za Ježišom.
Keď som pôsobil v Novej Bani prišiel za mnou už jeden starý pán, ktorý mi hovoril ako sa vracal z prvej svetovej vojny, ktorá ho zastihla na Balkáne. Chcel sa s posádkou preplaviť do Benátok a potom sa nejako dostať domov. Túžil však kúpiť krížik pre svoju manželku. Kým našiel nejakú predajňu, zmeškal loď. Bol z toho nešťastný. Skoro sa hneval (rúhal) na Pána Boha. Až po čase sa dozvedel, že tá loď narazila na mínu a všetci sa potopili. Veľmi si s manželkou uctievali tento krížik. Nielen to! Ako Bartimej aj on získal skúsenosť s riadením Božím.
Prajem vám, aby ste aj vy našli takúto skúsenosť z prežívania viery. Nemusí to byť až tak výnimočné ako u pána z Novej Bane, či Bartimeja. Možno stačí sledovať ako náš život riadi cez rôzne udalosti Boh. Potom budete aj vytrvalí, aj dokážete ísť proti prúdu. Potom sa dokážete aj kdečoho zriekať ako Bartimej. Veď on odhodil plášť – celý majetok, aby nasledoval Majstra.
Bývalý farník Pavol, ktorý mál napätie v rodine, ako to v manželstve v strednom veku často býva, hovorí: Už to mám v rodine v poriadku. Janka (jeho manželka) sa rozhodla urobiť tomu koniec. Išla na spoveď, chodí podľa možnosti každý deň na sv. omšu. Oná to prekonala. Je mi príkladom. Už musím šliapať aj ja.
Najväčším našim prianím dospelých a starých, najmä v tomto čase krízy v zdravotníctve, je zdravie pre nás a pre našich najbližších. K tomuto prianiu pridajme ešte jedno: aby sme aj my aj tí, ktorých máme radi, dokázali byť s vierou vytrvalí, kráčať proti prúdu a tak nasledovať Ježiša.
Dlhá, 27.10.2024
Pozrite tiež:
Deti: