2 Král 4, 42-44, Ef 4,1-6, Jn 6,1-15
Rodičov veľmi boli, keď deti nielen zabúdajú na nich, ale dokonca ich obviňujú, že im chcú zlo.
Rovnako, najviac človek uráža Boha, keď sa domnieva, že Boh na neho zabudol, alebo mu dokonca chce zle, obmedzuje ho.
Boh pritom myslí na potreby človeka – celého človeka. Ako často si to človek neuvedomuje a kvôli zháňaniu životných potrieb zabúda na Boha, ktorý mu to všetko dáva.
V dnešnom evanjeliovom úryvku nám Ježiš predstavuje iný obraz Boha - Nebeského otca. Môžeme vybadať Boha veľmi ľudského, pozorného na situáciu každého človeka.
Ľudia prichádzajú k Ježišovi, aby počuli jeho slovo a on odpovedá na ich životné otázky. Ježiš kladie otázku: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Táto otázka adresovaná Filipovi je prekvapujúca. Ježiš sa naraz neprezentuje ako Rabi, nechce len kázať a poučovať. Ukazuje, že Boh myslí na všetky potreby človeka. Stvoriteľ vie, že človek má potreby duchovné – chce poznať zmysel život. Človek sa pýta, prečo tu je, odkiaľ je a kam ide. Má aj potreby materiálne – to je „chlebová otázka“. Odborníci hovoria, že planéta Zem by uživila omnoho viac ľudí ako ich je teraz. Keby peniaze vynakladané na vojny dala do technológií na zlepšenie životného prostredia, nehladoval by nik! Napríklad, keby sme peniaze a schopnosti investovali do odsolenia morskej vody, mohli by sme zavlažovať Afriku a tá by vyživila nielen celý kontinent.
Čo môžeme urobiť my?
Najskôr by sme mali byť vďační Bohu. Ako by sme mali Bohu ďakovať?
Všimnime si tento detail z dnešného príbehu:
Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.
Touto otázkou Filipovi má za cieľ vyzvať ho, a tým povzbudiť všetkých, aby sa aj oni zaangažovali k práci pre Božie Kráľovstvo.
U iných evanjelistov je to ešte zrejmejšie:
Evanjelista Marek:
On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!" Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť!" (Mk 6:37)
Evanjelista Matúš:
Ale Ježiš im povedal: "Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!"
On im povedal: "Vy im dajte jesť!" Oni vraveli: "Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup." (Mt 14:16)
Evanjelista Lukáš:
Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ (Lk 9:13)
Nie je to však iba úloha apoštolov!
Práca pre Božie kráľovstvo nie je úlohou vyhradenej pre malú skupinu ľudí; každý je povolaný cítiť sa zapojený do tejto veci. Boh, ktorý ťa stvoril bez teba, bez teba ťa nechce zachrániť; dostatočne zasial do vášho srdca vlastnosti potrebné pre prácu na príchode jeho Kráľovstva, ale čaká na vašu slobodnú odpoveď, aby vo vás uskutočnil svoj plán spásy.
Spoločenstvo je preto povolané zapojiť sa do Ježišovej výzvy: „Dajte im vy chlieb“!
Učeníci premýšľajú o ekonomickej úrovni, aby sa pokúsili nájsť riešenie. Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“
Ježišova pozornosť sa sústredí na malého chlapca, ktorého predstavil Ondrej, brat Šimona Petra, ktorý mal so sebou päť jačmenných chlebov a dve ryby. A práve tu Ježiš od každého očakáva prejav dôvery: s niekoľkými vecami je schopný dosiahnuť niečo veľké: znamenie, že sa v hojnosti dáva každému človeku, stvorenému na obraz a podobu Boha.
Vlastnosti, ktoré sú znakom Božieho kráľovstva
Často stačí málo, aby vyžarovala bohatá prítomnosť nositeľa nádeje a života. Mali by sme znovu objaviť tie malé vlastnosti skryté v srdci každého človeka, schopného byť znakom Božieho kráľovstva! Napríklad úsmev, ktorý nič nestojí, ktorý produkuje veľa, malé gesto pozornosti, ktoré znovu stimuluje, povzbudzujúci pohľad, ktorý pridáva hodnotu. Pán nečaká na mimoriadne činy z našej strany, aby sa prejavil; v príbehu o rozmnožení chlebov stačí dieťaťa, ktoré má päť chlebov a dve ryby, aby bolo znamením novej nádeje.
Vypočujme si týchto niekoľko myšlienok libanonského básnika Khalila Gibrana na túto tému:
Potom jeden bohatý muž povedal: „Povedz nám o tom dare. »
A on odpovedal: „Dávaš málo, keď dávaš zo svojho majetku. Keď dávate zo seba, skutočne dávate.
Sú takí, ktorí dávajú málo z hojnosti, ktorú majú – a dávajú, aby vzbudili vďačnosť – a ich tajná túžba kazí ich dávanie.
Sú takí, ktorí majú málo a dávajú všetko. Veria v život a v dobro života a ich hruď nie je nikdy prázdna.
Niektorí dávajú s radosťou a táto radosť je ich odmenou.
Sú niektorí, ktorí dávajú s bolesťou a táto bolesť je ich krstom.
Sú niektorí, ktorí dávajú a necítia ani bolesť, ani radosť a nie sú si vedomí svojej cnosti; dávajú, ako tam v údolí myrta vydýchne svoju vôňu do priestoru.
Cez ruky takýchto bytostí Boh hovorí a cez ich pohľad sa usmieva na zem.
(Khalil Gibran, Prorok)
Sme pozvaní ďakovať Pánovi za toľkých ľudí, ktorí vedia dať to najlepšie zo seba v službe spoločnosti, pre chorých a marginalizovaných, za toľkých robotníkov pracujúcich vo firmách a iných zariadeniach...
Sme pozvaní, aby sme rozjímali o živote tých ľudí, ktorý sú darom iným pre vec Božieho kráľovstva.
Prosme Pána o milosť znovu objaviť krásu daru seba samého podľa obrazu toho, ktorý neprišiel, aby si dal slúžiť, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné pre mnohých.
Turzovka, Turkov, Dlhá, 28.7.2024
Pozrite tiež: