Pr 31,10-13.19.20.30-31, 1 So 5,1-6, Mt 25,14-30
Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok...
Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom...
Na koľko percent?
Už dávno veľmi dobre vieme, ako sa podobenstvo o talentoch skončí, a tak dávame veľmi málo pozor na to, ako sa začína: „Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok...“ Avšak, čo je to za „človeka“ a kam sa „chystá na cestu“?
Evanjelista Matúš uvádza podobenstvo tesne pred udalosťami veľkej noci – t.j. pred Ježišovým utrpením (viď Mt 26,1: „Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: »Viete že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.«“). Ak si povšimneme tento malý detail, môže nám „dôjsť“, kto sa vlastne „chystá na cestu“, i to, že cestu, kam ide, by sme už mali poznať (porov. Jn 14,4).
Nuž a v tomto svetle i tie notoricky známe „talenty“ zrazu dostávajú celkom nový rozmer. Dochádza nám, že by bolo príliš málo, keby tu Pánovi išlo iba o to, aby sme rozvíjali svoje nadanie ako napríklad kreslenie, hudobný sluch, dobrý hlas, pamäť na jazyky, organizačné schopnosti, manuálne zručnosti, estetické cítenie... atď. Samozrejme, aj ony sú Božími darmi, ktoré treba zodpovedne zveľaďovať.
Avšak človek, ktorý sa chystá na cestu, zveruje sluhom celý svoj majetok! Boží Syn, ktorý sa zakrátko chystá ísť cestou utrpenia a zmŕtvychvstania späť k Otcovi zveruje svojim, ktorých už „nenazýva sluhami“ ale dokonca „priateľmi“ (porov. Jn 15,15), tie najvnútornejšie tajomstvá trojjediného Boha. Či nie je neustále spoločenstvo lásky medzi Božskými osobami tým Božím „majetkom“, ktorý je v Kristovi zverený ľuďom? Či to nie je omnoho viac, ako nejaké prirodzené nadanie či vlohy?
Ten, ktorý dostal päť talentov, získal a odovzdáva ďalších päť! O možnosti, že by pánovi predložil trebárs tri alebo dva získané talenty sa vôbec neuvažuje. Podobne i druhý sluha získal a odovzdáva presne ďalšie dva talenty. Neexistuje totiž iná možnosť, ako na prijatú lásku odpovedať rovnakou mierou. Kto z tých, ktorí vedia, že sú milovaní, by chcel prijatú lásku opätovať na 50%, 30% či 10%? Každý sa predsa usiluje minimálne o 100%!
A práve tu sa „potkol“ ten, čo dostal jeden talent. Vidí svojho Pána, ako tvrdého človeka, ktorý zbiera, kde nerozsýpal a pri svojom návrate iba bezcitne kontroluje žiacke knižky. A veľmi sa mýli. Nepochopil, že nejde o výkony, ale o to, aby jednoducho opätoval prijatú lásku. Argumentuje presne ako Adam: „bál som sa a preto som sa skryl“ (viď Gn 3,10). „V láske predsa niet strachu“ (viď 1 Jn 4,18) a netreba v nej ktovieaké obchodné zručnosti. Stačí dávať ďalej to, čo človek prijal: „Mal si moje peniaze dať peňazomencom...“
Pozri tiež:
Pre deti: