Uvedenie do bohoslužby:
Opätovne sme sa zhromaždíme pri stole Božieho slova a chleba. Prichádzame sem zo sveta, ktorý je plný neistoty. Bojíme sa, že aj v našom prostredí dôjde k násilnostiam, bojíme sa choroby, bojíme sa neistej budúcnosti. Slovo Božie nás dnes chce obrniť proti všetkému tomu strachu.
Hneď na začiatku sa odvráťme od každej malovernosti a malomyseľnosti.
1. čítanie, Jer 20,10-13
O Jeremiášovi, asi najtragickejšom prorokovi, sme už veľa hovorili.
Prorocké účinkovanie.
Ako prorok pôsobil v najkritickejšom období dejín Júdskeho (Južného) kráľovstva za vlády Jošiáša [Joziáša], Jóachaza, Jójakima [Joakima], Jójakina [Joachina] a Sidkiáša [Sedekiáša]: dovedna 41 rokov (r. 626-586 pred Kr.).
Keď však Jošiášov nástupca Jójakim začal politiku proti Babylončanom a spoliehal sa na výroky falošných prorokov a kňazov, ktorí tvrdili, že Jahve nemôže dopustiť, aby boli sväté mesto a chrám zničené, Jeremiáš odhaľoval klamnú istotu národa založenú na formalistickej bohoslužbe a vyžadoval poslušnosť a vnútorné obrátenie (porov. 7,4-7; 8,7-9; 4,4). Slovom, písmom (porov. 29,1) a symbolickými úkonmi (porov. 27,2) ohlasoval blížiaci sa Boží súd a všemožne sa usiloval zachrániť svoj národ pred katastrofou.
Opätovne predpovedal zánik Jeruzalema i chrámu, obsadenie krajiny a podmanenie národa Babylončanmi ako následok hriechov a bezbožnosti ľudu. Tým si získal veľa nepriateľov najmä vo vládnucich vrstvách.
Chronologicky možno proroctvá zadeliť do týchto troch časových období:
- Pred pádom Jeruzalema (hl. 1 - 39).
- Po dobytí mesta a zničení chrámu (hl. 40 - 45).
- V neznámom čase: proroctvá proti cudzím národom (hl. 46 - 51).
Obsah:
- Povolanie a poslanie proroka (1,1-19).
- Posolstvo kráľom a obyvateľom Júdskeho kráľovstva (2,1 - 25,14).
- Úvod k proroctvám proti národom (25,15-38).
- Proroctvá o Jeruzaleme a Júdsku (26,1 - 29,32).
- »Kniha potešenia« (30,1 - 31,40).
- Výroky o spáse (32,1 - 35,19).
- [Baruchove] správy o prenasledovaní proroka (36,1 - 45,5).
- Proroctvá proti národom (46,1 - 51,64).
- Historický dodatok o dobytí Jeruzalema (52,1-34; táto stať uvádza v podstate 2 Kr 24,18 - 25,30).
Uvedenie do čítania:
Dnešné čítanie je z 1. časového úseku – Pred pádom Jeruzalema, z tzv. „Jeremiášových vyznaní“, ktoré sú veľmi osobným a bolestným vyjadrením toho, čo znamená byť Pánovým prorokom. Byť Božím prorokom nie je ľahká úloha.
Prorok, kňaz, každý opravdivý kresťan musí často ľudom hovoriť a svojim životom svedčiť, čo iní neradi počúvajú, čo vôbec nechcú počuť. A tak sa ľudia snažia boží hlas umlčať tým, že umlčia hlásateľa. Jeremiáš píše o bolestiach svojho poslania.
Negatívne veci (potupy, hrôza, udavačstvo, zrada od priateľov, atď.), ktoré spomína naše čítanie, sú dôsledkom Jeremiášovho prorokovania. Pán mu ukazoval, že Babylončania sú hrozbou pre Izrael, ale nikto ho nechcel počúvať. Naopak, všetci sa spoliehali na to, že Boh nedopustí zničenie Jeruzalema a chrámu.
V čom spočíva zlomyseľnosť Jeremiášových súčasníkov? Prorok oznamuje, že im hrozí nebezpečenstvo, lebo nepočúvajú Božie slová (Jer 19,15), avšak oni robia zodpovedným a nebezpečným jeho.
Čítanie z Knihy proroka Jeremiáša Jer 20, 10-13
Pán je so mnou sťa mocný bojovník
Jeremiáš povedal: „Počul som potupy mnohých: Hrôza zo všetkých strán! ‚Udajte ho! A udáme ho.‘
Aj tí, čo žili so mnou v priateľstve, striehnu na môj pád: ‚Hádam sa dá oklamať, zmocníme sa ho a vypomstíme sa na ňom.‘
Ale Pán je so mnou sťa mocný bojovník; preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič nezmôžu, budú zahanbení, lebo nič nedosiahnu: bude to hanba večná, nezabudnuteľná.
Pane zástupov, čo skúšaš spravodlivého, ty skúmaš myseľ i srdce, nech vidím tvoju pomstu nad nimi, lebo tebe som zveril svoj spor.
Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď vyslobodil život úbohého z ruky zločincov.“
Počuli sme Božie slovo.
Výklad:
Jeremiáš povedal: „Počul som potupy mnohých: Hrôza zo všetkých strán!
Človek potrebuje počuť slová povzbudenia. Vždy sa potešíme, keď sa nám dostane pochvaly, keď nám poďakujú aj za obyčajné veci, keď nás ocenia; jednoducho keď o nás hovoria dobre. V takýchto momentoch doslova rastieme a aj naše okolie cíti „pozitívnu energiu“, ktorá z nás vychádza. Sme spokojní, milí a vyrovnaní. Vtedy sa ľahšie prijíma aj kritika alebo napomenutie. Ťažkosti života nepôsobia tak zničujúco; dokážeme ich ustáť.
Jeremiáš to nezažil. Prečo? Problematický bol spôsob, akým sa Izraeliti spoliehali na Boha. Mohli by sme ho nazvať opovážlivým. Mali plné ústa dôvery v Boha, ale ich život svedčil o opaku. Jeremiáš odhaľoval a kritizoval najväčší hriech ľudu, modloslužbu. Kvôli nej prichádzal trest v podobe nepriateľských Babylončanov.
Udajte ho! A udáme ho.
Za nepravdivým obviňovaním Jeremiáša sa skrýva strata sebareflexie jeho súčasníkov. Schopnosť uznať si chybu je veľmi dôležitá. Kto ju nemá a vidí, že veci nie sú ideálne, začne obviňovať všetkých naokolo. Najčastejšie to „schytá“ ten, kto na nedostatok súdnosti poukáže, tak ako to vidíme v prípade Jeremiáša.
Keď pripustíme, že nerobíme vždy všetko dobre a môžeme sa mýliť, rastieme v ľudskosti, pretože mýliť sa, je ľudské. Keď na prekonávaní svojich chýb pracujeme, je to znak veľkej zrelosti.
Aj tí, čo žili so mnou v priateľstve, striehnu na môj pád: ‚Hádam sa dá oklamať, zmocníme sa ho a vypomstíme sa na ňom.‘
Ponúkaným riešením tejto situácie nemôžu byť falošné istoty, že Boh určite nedovolí zničiť mesto a chrám, ani neskoršie spoliehanie sa na pomoc Egypta, ale iba úprimné obrátenie (7,4-7).
Jeremiáš poukazuje na ozajstnú dôveru:
Ale Pán je so mnou sťa mocný bojovník; preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič nezmôžu, budú zahanbení, lebo nič nedosiahnu: bude to hanba večná, nezabudnuteľná.
Naše čítanie nám neukazuje len Jeremiášovi bolesť. Hoci má veľmi ťažký život, nevíťazí nad ním negativizmus. Protiváhou jeho trápení a svetlom v tme je Pán.
Jeremiáš netúži po pomste, neberie spravodlivosť do vlastných rúk. Pomstu prenecháva Bohu, ktorý nie je pomstychtivý, ale „láskychtivý“ a „obráteniachtivý“.
Pane zástupov, čo skúšaš spravodlivého, ty skúmaš myseľ i srdce, nech vidím tvoju pomstu nad nimi, lebo tebe som zveril svoj spor.
Jeremiáš nie je v 20. kapitole žiaden nadčlovek. Okrem potupy od ľudí, ktorú sme už spomenuli, naňho silno dolieha jeho vlastný život (vv. 14–18), ale aj prorocké povolanie (vv. 7–9). Je zobrazený ako slabý, sklamaný a znechutený. Doslova uprostred vonkajšieho a vnútorného boja sa však nachádza nádherné uistenie: „Pán je so mnou“ (v. 11). Teoreticky to často ovládame. Nech sa to stane aj našou osobnou skúsenosťou.
Najsilnejšie je to, že napriek všetkému zakusuje Božiu blízkosť a preto môže s dôverou spievať chválospev:
Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď vyslobodil život úbohého z ruky zločincov.“
Jeremiáš v mnohom pripomína Ježiša. Aj na jeho život striehli nepriatelia a tí, ktorí sa zdali byť priateľmi. Ježiš všetko odovzdal do rúk Otca a preto mohol povedať: „Nebojte sa ľudí… tých, čo zabíjajú telo… nebojte sa.“ (Mt 10)
Pán je aj s nami. Bojuje na našej strane. Nie, aby odstránil zlých ľudí, ale aby ich premenil, obnovil, urobil dobrými. Takými chce robiť stále viac aj nás.
Literatúra: HOLLADAY, W. L., Jeremiah 1: a commentary on the Book of the Prophet Jeremiah, chapters 1–25 (Hermeneia; Philadelphia 1986).
Medzispev je reflexiou na prvé čítanie. Takto sa mohol modliť aj Jeremiáš.
Modlíme sa:
Responzóriový žalm Ž 69, 8-10. 14+17. 33-35
R.: Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane.
1. Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom, *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
2. Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
3. Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
- čítanie, Rím 5,12-15
Svätý Pavol ukazuje Ježiša - darcu spásy - ako protiklad Adama - pôvodcu nešťastia. Kto sa drží Ježiša, ten bude zachránený.
Romans 5:12–15 ESV - Therefore, just as sin came… | Biblia
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom Rim 5, 12-15
S darom to nie je tak ako s previnením
Bratia, ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.
Hriech bol síce vo svete už pred zákonom, lenže hriech sa nepočíta, keď nieto zákona. No smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu: on je predobrazom toho, ktorý mal prísť.
Ale s darom to nie je tak ako s previnením. Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar.
Počuli sme Božie slovo.
Výklad:
Bratia, ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili
Smrť vládla od Adama po Mojžiša, dokonca aj nad tými, ktorých hriechy neboli ako Adamov. Adam je predobrazom toho, ktorý mal prísť.
Ale dar zadarmo nie je ako priestupok. Lebo ak mnohí zomreli previnením jedného človeka, tým skôr sa pre mnohých rozhojnila milosť Božia a nezaslúžený dar v milosti jediného človeka, Ježiša Krista.
Hriech bol síce vo svete už pred zákonom, lenže hriech sa nepočíta, keď nieto zákona. No smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu: on je predobrazom toho, ktorý mal prísť.
Ak nie je príkaz, nemôže byť sankcia. Smrť však vládla od Adama po Mojžiša, dokonca aj nad tými, ktorých hriechy neboli ako priestupok Adama. Narodili sme sa do „krajiny smrti“.
Ale s darom to nie je tak ako s previnením. Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar.
Božia milosť sa líši od Adamovho hriechu. Po Adamovom hriechu prišiel trest – smrť. Mnoho ľudí zomrelo pre hriech toho jediného muža.
Božia milosť prišla cez jedného človeka. Tým mužom je Ježiš Kristus. Boží dar milosti bol viac než dostatočný pre celý svet.
Evanjelium, Mt 10,26-33
Desiata kapitola Matúšovho evanjelia tvorí v jeho obsahu už v poradí druhý väčší blok rečového materiálu. Prvý sa nachádzal v kapitolách 5-7 a poznáme ho ako „reč na vrchu“. Tento nazývajú mnohý „misijná reč“. Nasleduje po opise vyvolenia dvanástich apoštolov a obsahuje Ježišove poučenia, ako sa majú jeho učeníci zachovať pri hlásaní evanjelia. Verše 26-33 tvoria jej tretiu časť, ktorá nadväzuje na opis budúceho prenasledovania (v. 16-25). Tu Majster napriek istote nevyhnutného súženia dodáva svojim žiakom odvahu a uisťuje ich o svojej starostlivosti.
V evanjeliu nás Pán Ježiš povzbudzuje, aby sme sa nebáli: Ani o osud Cirkvi - tá tu bude a brány pekelné ju nepremôžu. Ani o náš osobný osud - my budeme žiť a prežijeme o celú večnosť to, čo nás teraz ohrozuje.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša Mt 10, 26-33
Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nebojte sa ľudí. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.
Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.
Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.
Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Výklad:
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nebojte sa ľudí. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.
Úryvok začína často citovanou výzvou „Nebojte sa!“ Nasleduje kontrast toho čo je verejne známe a čo ostáva v skrytosti. Čo sa týka životných skúšok učeníkov, hoci by tieto pred verejnosťou ostali ukryté, v očiach Boha budú zjavné. Na ohlasovateľa dobrej zvesti sa nezabudne, aj keby bol zavretý v najprísnejšom väzení.
Opačný postup však treba aplikovať na obsah hlásania. Z tmy, kde sa šepká „do ucha“, treba Božie slovo vyniesť na svetlo a hlásiť ho zo striech. Aj keby bolo prenasledovanie hocako tvrdé, nikdy nemožno ustúpiť od ohlasovania. Žiaden útlak tak nesmie prinútiť Cirkev, aby sa z nej stala uzavretá ezoterická skupinka.
Možno si to vyložiť aj tak, že kresťania sa majú angažovať, ako je to len možné, do verejného života za každej situácie.
Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.
Nasledujúce povzbudenie využíva dichotómny obraz človeka. Ten ho rozdeľuje na nesmrteľnú dušu (ψυχή) a porušiteľné telo (σῶμα). Výrok nemožno chápať prísne dogmaticky. Jeho účelom je poukázať na to, čo je v živote človeka trváce a vzácne a čo dočasné. Aj keby nám protivník vzal pozemský život, predsa nám nevezme to podstatné.
Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.
Záverečné verše (32-33) s eschatologickým nádychom hovoria o budúcej odmene, ktorá sa predstavuje v priamej úmere verejného vyznanie Krista človekom na zemi voči Kristovmu vyznaniu človeka pred svojim Otcom. Na nič z toho, čo učeník na zemi v rámci misijnej činnosti (ne)urobí sa nezabudne.
Záveru však ešte predchádzajú dva obrazy, ktoré ukazujú na Boží záujem o učeníka už tu na zemi. Prvý využíva cenu vrabca, najmenšieho vtáka, s ktorým sa obchodovalo. Hoci ten nemá v ľudských očiach takmer žiadnu cenu (dvaja majú cenu haliera – v origináli ἀσσάριον (assarius) 1/16 denára; denár – denná mzda) Bohu neunikne ani jediný jeho pohyb. „Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ (v. 32).
Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.
Druhé prirovnanie hovorí o počte ľudských vlasov. Nikto si bežne nedá tú námahu aby spočítal niekomu vlasy. No Boh si tu námahu dá a zaujíma sa o náš život až do takého detailu, akým je pre nás nie až tak dôležitý jeden vlas.
Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“
Tieto slová si majú učeníci pripomínať stále a najme v čase prenasledovania. Aj naše súčasné životy však často zaplavujú pocity neistoty a menejcennosti. Ježiš nám však hovorí, že nikdy netreba zúfať, pretože on nad nami stále bdie a vie o nás.
Pozrite tiež: https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2590-12-nedela-v-cezrocnom-obdobi-20