Uvedenie do bohoslužby:
Snáď najdôležitejšou informáciou biblie je pre nás správa o Bohu, ktorý odpúšťa, o Bohu, ktorý miluje človeka aj keď hreší, o Bohu, ktorý vie o ľudskej slabosti.
Boh chce len to, aby človek svoj hriech spoznal a priznal, aby ho nekrášlil a nevyhováral sa. Boh čaká kedy pochopíme, akí máme byť, čo Bohu i sami sebe dlhujeme, akých nás Boh chcel mať keď nás stvoril.
Poďme prosiť o milosť, aby sme spoznali svojou pravú tvar.
Poďme sa priznať, že sme hriešnici.
Uvedenie do čítaní:
- Ex 32, 7 -11. 13 - 14
V niektorých knihách starého zákona sa pripisujú Bohu ľudské vlastnosti: Boh sa rozčuľuje, dokonca chce odplácať. Môžeme v tom však poznať veľkosť Božiu: Tam, kde by človek trestal a ničil, víťazí Božia milosrdná láska.
- 1 Tim 1, 12 - 17
List Timotejovi, z ktorého si teraz budeme čítať, býva označovaný za Pavlov testament v ktorom sa úprimne priznáva k svojej hriešnej minulosti a ďakuje za Božie milosrdenstvo.
- Lk 15, 1 - 32
Podstatou čítania z listu Timotejovi bolo presvedčenie, že Kristus prišiel, aby zachránil hriešnikov. Lukášovo evanjelium nás v tom utvrdzuje.
Výklad čítaní:
Dnešné prvé čítanie máme z knihy Exodus. Už sme o nej viackrát hovorili. Iba niečo pripomeniem:
- NÁZOV, OBSAH A ROZDELENIE
1.1. Názov. Exodus je grécko-latinský názov druhej knihy Pentateuchu, po slovensky „východ, odchod", lebo ústrednou témou spisu je opis odchodu, vyslobodenia Izraelitov z Egypta pod vedením Mojžiša
1.2. Obsah. Knihu Exodus treba chápať ako súčasť Pentateuchu, lebo odchod Izraelitov z Egypta, uzavretie zmluvy medzi Bohom Jahve a vyvoleným národom, vyhlásenie zákonov a kultových predpisov pri vrchu Sinaj sú iba jednou, i keď veľmi dôležitou etapou dejín, ktoré sa začínajú stvorením sveta v Knihe Genezis a končia v Deuteronómiu Mojžišovými „rečami" pred zaujatím Kanaánu izraelskými kmeňmi.
V jadre môžu všetky siahať do Mojžišových čias (13. stor. pred Kr.).
V rámci dejín spásy a z teologického hľadiska má Exodus osobitné miesto, lebo podáva učenie o vyslobodení Izraela z otroctva priamym Božím zásahom, o zmluve medzi Jahvem a izraelským ľudom, o Mojžišovi ako vodcovi, zákonodarcovi a orodovníkovi za neverný ľud, o izraelskom zákonodarstve, o vzniku hlavných židovských sviatkov (Pascha, sviatok Nekvasených chlebov, Pentekostes a sviatok Stánkov), ktorými sa každoročne v izraelskom kulte sprítomňovali udalosti Exodu.
V Novom zákone sa všetky tieto udalosti pokladajú za predobrazy vyslobodenia a spásy v Ježišovi Kristovi.
Hlavné teologické témy a pojmy Exodu nadobúdajú v kresťanstve a v kresťanskej liturgii plnší význam, napr. Pascha, zmluva, veľkonočný baránok, manna, prechod cez Červené more, nekvasený chlieb atď.
1.3. Rozdelenie.
"Historicko"-naratívna časť (1,1 - 18,27):
Izraeliti v Egypte (1,1 - 11,10):
Jakubovi potomci a ich utláčanie (1,1-22)
Mojžišova mladosť a jeho útek (2,1-22)
Mojžišovo povolanie a návrat do Egypta (2,23 - 4,31)
Prvé neúspešné rokovanie s faraónom (5,1 - 6,30)
Druhé rokovanie s faraónom; egyptské rany (7,1 - 11,10).
Východ z Egypta (12,1 - 18,27):
Obrady Paschy, sviatku Nekvasených chlebov a zákon o prvorodených (12,1 - 13,16)
Prechod cez Červené more a Mojžišova víťazná pieseň (13,17 - 15,21)
Cesta od Červeného mora k vrchu Sinaj (15,22 - 18,27).
Uzavretie zmluvy a vyhlásenie zákonov na Sinaji (19,1 - 40,38):
Uzavretie sinajskej zmluvy (19,1 - 24,18):
Božia ponuka zmluvy (19,1-25)
Desatoro prikázaní a zákon o oltári (20,1-26)
Kniha zmluvy (21,1 - 23,33)
Uzavretie zmluvy (24,1-18).
Bohoslužobné ustanovenia a nariadenia Postavenie a posviacka svätostánku (25,1 - 31,17, 40,1-38)
- VÝZNAM „VÝCHODU Z EGYPTA" PRE IZRAELSKÝ NÁROD
Pre hlbšie pochopenie teologického obsahu Knihy Exodus treba vyzdvihnúť význam, ktorý malo vyslobodenie z Egypta v náboženskom živote izraelského ľudu a v biblickej tradícii.
2.1. EXODUS V ŽIVOTE IZRAELSKÉHO NÁRODA:
2.1.1. Zrodenie izraelského národa. Vyslobodenie z Egypta bol epochálny zvrat, keď Izrael začal existovať ako osobitný národ. Takmer všetky prejavy národného, sociálneho a náboženského života Izraela, jeho inštitúcie, zákony, bohopocta a majú svoje korene, svoje odôvodnenie a zmysel existencie v dejinnej udalosti vyslobodenia z Egypta.
Teologické úvahy, ktoré počas stáročí Izrael robil o svojej národnej minulosti, možno správne chápať iba vo svetle exodu
- EXODUS A HISTÓRIA
Na historické zarámovanie udalostí východu Izraelitov z Egypta je v Knihe Exodus iba niekoľko údajov. Spomína sa, že izraelský ľud musel stavať faraónovi skladové mestá Pitom a Raamses [Rameses] (porov. 1,11). Keďže však mesto Raamses sa v dokumentoch XX. dynastie už nespomína, všeobecne sa za faraóna útlaku Izraelitov pokladá Ramesse II. (asi 1298-1235) z XIX. dynastie (asi 1310-1200). Aj papyrusové záznamy z toho obdobia hovoria o vojakoch etnickej skupiny Chabiru (čiastočne identifikovanej s Hebrejmi), ktorí pracovali na stavbe v okolí mesta Memfis.
Aj archeologické vykopávky v Palestíne potvrdzujú, že exodus Izraelitov sa uskutočnil asi v polovici 13. storočia pred Kr.
- Ex 32, 7 -11. 13 - 14
Dnešný úryvok je z poslednej časti - Bohoslužobné ustanovenia a nariadenia Postavenie a posviacka svätostánku (25,1 - 31,17, 40,1-38), ktorá je poprepletaná aj popisom správania Izraelitov. Možno sa tam dočítať:
Odpad ľudu a obnovenie zákona (31,18 - 34,35):
Odpad ľudu: zlaté teľa (31,18 - 33,6)
Obnovenie zmluvy (33,7 - 34,35).
Úvod k dnešnému čítaniu:
Situácia:
Mojžiš na hore Sinaj dostáva tabule Božích prikázaní. Nevracia sa. Ľud ide za Áronom, aby im urobil boha. On im urobí zlaté teľa
Čítanie z Knihy Exodus Ex 32, 7-11. 13-14
Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil
Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny, sa skazil. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si z kovu teľa a klaňali sa mu, priniesli mu obetu a povedali: ‚Toto sú tvoji bohovia, Izrael, čo ťa vyviedli z egyptskej krajiny.‘“
Potom Pán povedal Mojžišovi: „Vidím, že tento ľud má nepoddajnú šiju. Nechaj ma, nech vzplanie môj hnev proti nim, vyhubím ich a z teba urobím veľký národ.“
Ale Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril: „Pane, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny?
Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si na seba samého prisahal a vyhlásil: ‚Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu a budete ju mať navždy.‘“
A Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.
Poznámka k textu:
V niektorých knihách starého zákona sa pripisujú Bohu ľudské vlastnosti: Boh sa rozčuľuje, dokonca chce odplácať.
Aj tento náš ľudský pohľad na Boha dáva poznať veľkosť Božiu; Tam, kde by človek trestal a ničil, víťazí Božia milosrdná láska.
Mojžiš je tu zobrazený ako mocný orodovník za ľud.
- žalm patrí k najkrajším kajúcim žalmom. Popisuje hriech ako urážku Boha, ktorú človek nemôže sám odčiniť, ak sa Boh nad nim nezľutuje.
Ukazuje, čo by mal robiť človek po hriechu. Najmä responzórium nás pripravuje na evanjeliu.
Pripomínam, prvé čítanie a evanjelium sú v období cez rok ideovo prepojené.
Responzóriový žalm Ž 51, 3-4. 12-13. 17+19
R.: Vstanem a pôjdem k svojmu Otcovi.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo *
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu *
a očisť ma od hriechu.
R.
Bože, stvor vo mne srdce čisté *
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Neodvrhuj ma spred svojej tváre *
a neodnímaj mi svojho ducha svätého.
R.
Pane, otvor moje pery *
a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.
Obetou Bohu milou je duch skrúšený; *
Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.
R.
- 1 Tim 1, 12 - 17
Aj listy Timotejovi už boli komentované. Stručne pripomínam:
Adresát.
List je adresovaný Timotejovi, Pavlovmu vernému spolupracovníkovi a sprievodcovi na misijných cestách. Pochádzal z Lystry v Lykaónii. Jeho matka Eunika bola pôvodne židovka, ale spolu so svojou matkou Loidou sa obrátila na kresťanstvo (porov. 2 Tim 1, 5); jeho otec bol pohan (porov. Sk 16, 1).
Timoteja pravdepodobne priviedol k viere sám Pavol.
Timotej dostal osobitný úrad a poslanie v cirkevných spoločenstvách. Pavol si ho vyvolil za svojho spoločníka na misijných cestách.
- Okolnosti a cieľ listu.
Týmto prvým Pastorálnym listom sa Pavol obracia na Timoteja, ktorého poveril vedením kresťanskej cirkvi v Efeze, aby tam bránil pravú vieru pred bludným učením falošných.
- Rozdelenie a obsah listu:
Pozdrav (1, 1-2).
- Pastoračné pokyny Timotejovi (1, 3 - 4, 11):
- Zásadné smernice (1, 3-20):
- Základné otázky cirkevného zriadenia (2, 1 - 3, 16):
- Výstraha pred asketickými požiadavkami falošných učiteľov (4, 1-11).
- Timotejove pastoračné povinnosti (4, 12 - 6, 2):
- Všeobecné pravidlo: príklad veriacim (4, 12-16).
- Spoločenské a stavovské pravidlá (5, 1 - 6, 2):
- Záverečné napomenutia (6, 3-19):
Záver (6, 20-21).
Úvod k čítaniu:
List Timotejovi, z ktorého si teraz budeme čítať, býva označovaný za Pavlov testament v ktorom sa úprimne priznáva k svojej hriešnej minulosti a ďakuje za Božie milosrdenstvo.
Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Timotejovi 1 Tim 1, 12-17
Kristus prišiel zachrániť hriešnikov
Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal za verného a zveril mi službu, hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník. No dosiahol som milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Kristovi Ježišovi.
Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné: Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich. Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Kristus Ježiš všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život.
Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov. Amen.
Výklad (dnes sa budeme podrobnejšie venovať tomuto druhému čítaniu. Je to ukážka, koľko môžeme uvažovať nad krátkym textom Písma):
Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi
Pavol vzdáva vďaku Ježišovi Kristovi za to, že ho ustanovil do služby.
Uvedenie človeka do služby je Kristovým dielom (Skutky 26:16,17).
Boh odsúdil falošných prorokov v Izraeli týmito slovami: Ja som neposlal týchto prorokov, ale oni sami išli; Nepovedal som im to, ale oni prorokovali (Jer 23:21). Služobníci sa nemôžu, prísne vzaté, robiť služobníkmi, lebo toto je dielo Krista ako Kráľa a Hlavy, proroka a učiteľa Cirkvi.
... že ma uznal za verného a zveril mi službu
Koho Kristus volá do služby, toho na to pripravuje, obdarúva schopnosťami.
Tí služobníci, ktorí sa ukázali byť nespôsobilí na svoju prácu a nemali na to spôsobilosť, neboli ustanovení Kristom do služby, hoci existujú rôzne talenty, čo sa týka darov aj milostí.
Tým, ktorých Kristus dáva do služby, dáva nielen schopnosti, ale aj vernosť: ... uznal ma za verného... Nikoho nemožno uznať za verného, okrem tých, ktorých za takých uznáva Kristus. Kristovi služobníci sú vernými služobníkmi a mali by nimi byť, pretože im je zverené také veľké poverenie.
hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník.
Aby apoštol vyzdvihol milosť Krista, ktorý ho ustanovil do služby, opisuje svoje obrátenie.
Pavol bol známy hrozbami a vraždami proti Pánovým učeníkom (Sk 9:1), pustošil cirkev (Sk 8:3). Bol rúhačom Boha, prenasledovateľom svätých, previnilcom voči Bohu aj kresťanom.
Mnohí z tých, ktorých Boh určil na veľkú a slávnu službu, boli pred svojím obrátením ponechaní napospas sebe a oddávali sa veľkým neprávostiam, aby sa Božie milosrdenstvo viac oslávilo v ich odpustení a jeho milosť v ich znovuzrodení. Závažné hriechy nie sú prekážkou nášho zmierenia s Bohom a dokonca môžu slúžiť na službu, ak ich úprimne oľutujeme.
Poznámka pre nás:
Úprimne kajúcni hriešnici neodmietajú uznať svoj bývalý stav, v ktorom boli pred svojím obrátením k Bohu; apoštol Pavol často hovoril o svojom predchádzajúcom živote (Sk 22:4; 26:10,11).
No dosiahol som milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere.
Keby bol Pavol úmyselne prenasledoval kresťanov, vediac, že sú Božími deťmi bol vinný neodpustiteľným hriechom. Ale keďže všetko robil z nevedomosti, v nevere, dostalo sa mu milosrdenstva.
To, čo robíme z nevedomosti, je menej zločinné ako to, čo robíme vedome, hoci hriech nevedomosti je tiež hriechom, lebo sluha, ktorý nepoznal vôľu svojho pána a konal hodný trestu, bude bitý, hoci menej (Lukáš 12:4).
Pozor na hrubú nevedomosť (ignorancia crasa)!
Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Kristovi Ježišovi.
Apoštol si všíma hojnú milosť Ježiša Krista. Obrátenie a spása veľkých hriešnikov je zásluhou Kristovej milosti, jeho hojnej dobroty, práve tej, ktorá bola zjavená v jeho evanjeliu.
Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné: Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich.
V týchto slovách – Kristus Ježiš prišiel na svet – spočíva podstata celého evanjelia. Boží Syn vzal na seba našu prirodzenosť, stal sa telom a prebýval medzi nami (Ján 1:14). Prišiel na svet, aby volal nie spravodlivých, ale hriešnikov k pokániu (Mt 9:13). Jeho úlohou vo svete bolo hľadať, nachádzať a zachraňovať stratených (Lukáš 19:10). Potvrdzujú to slová: Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné...
V závere verša to Pavol aplikuje na seba: a ja som prvý z nich... Pavol bol hriešnikom prvého radu, sám to priznal, lebo dýchtil hrozbami a vraždami proti Pánovým učeníkom. Prenasledovatelia sú najhoršími hriešnikmi a Pavol bol prenasledovateľom. Tým, že sa Pavol uznal za prvého z hriešnikov, vyjadril svoju veľkú pokoru. V inom liste sa nazýva najmenším zo všetkých svätých (Ef. 3:8), tu je prvým z hriešnikov.
Pavol hovorí o milosti, ktorú dostal od Boha napriek veľkým zločinom, ktorých sa dopustil pred svojím obrátením:
Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Kristus Ježiš všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život.
Po 1. náš apoštol bol jedným z najväčších hriešnikov, ktorí sa obrátili na kresťanstvo.
Po 2. bol obrátený a omilostený kvôli iným, ako aj kvôli sebe, bol príkladom pre ostatných.
Po 3. Pán Ježiš Kristus ukazuje svoju veľkú trpezlivosť pri obrátení veľkých hriešnikov.
Po 4. tí, čo dostali milosrdenstvo, veria v Pána Ježiša Krista, lebo bez viery nie je možné páčiť sa Bohu.
Po 5. tí, ktorí veria v Krista, veria v Neho pre večný život, veria pre spásu duše (Hebr10:39).
Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov. Amen.
Pavol si uvedomuje Božie milosrdenstvo a oslavuje Boha. Nemohol pokračovať vo svojom posolstve bez vyjadrenia vďaky Bohu za jeho dobrotu voči nemu: Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému...
Po prvé, milosť, ktorá nám dáva útechu, musí prinášať slávu Bohu. Každý, kto uznáva, že je dlžníkom Božieho milosrdenstva a milosti, musí byť naplnený chválou Bohu. V tomto texte je Boh oslavovaný ako Kráľ vekov nesmrteľných.
Po druhé, keď poznáme Božiu dobrotu, nemali by sme zabúdať na to, aby sme ho oslavovali, mali by v nás vzbudzovať vznešené myšlienky o Bohu. Boh prejavil mimoriadny záujem o Pavla, poctil ho spoločenstvom so sebou samým, hoci je Kráľom vekov, nesmrteľným.
Milosrdný Boží postoj by nás mal napĺňať obdivom k jeho slávnym vlastnostiam.
Predkladám pár podnetov na oslavu Boha:
On je večný Boh, bez začiatku dní a bez ich konca a bez tieňa. On je Pánom dní (Dan 7:9).
On je nesmrteľný a je zdrojom nesmrteľnosti, jediný, kto má nesmrteľnosť (1 Tim 6:16), pretože nemôže zomrieť. Je neviditeľný, pretože je nemožné ho vidieť smrteľnými očami, prebýva v neprístupnom svetle, nikto ho nevidel ani nemôže vidieť (1 Tim 6:16).
On je jediný múdry Boh (Júda 25),
On jediný je nekonečne múdry a je zdrojom všetkej múdrosti. „Jemu buď sláva na veky vekov“ alebo „Nech mu navždy vzdávam česť a slávu, ako to robia tisíce tisícov“ (Zj 5:12,13).
- Lk 15, 1 - 32
Podstatou čítania z listu Timotejovi bolo presvedčenie, že Kristus prišiel, aby zachránil hriešnikov. Lukášovo evanjelium nás v tom utvrdzuje.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša Lk 15, 1-32
V nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘
Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.
Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.‘
Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“
A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.
Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘
Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.
Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.
Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘
On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Toto evanjelium v prečítané dlhšej, alebo v kratšej forme (bez podobenstva o márnotratnom synovi) bude pri nedeľnej bohoslužbe kolegami komentovane. Pripadne si pozrite: