Iz 58, 1-9b, Mt 9, 14-15
Sú otázky provokatívne a sú otázky „otázkami“.
Teda, niekto sa pýta, lebo potrebuje, chce odpoveď. Do akej kategórie patrí otázka: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“ Keďže sa pýtajú Jánovi učeníci a aj keď sú tam spomenutí farizeji, táto otázka podľa mňa patri k úprimným. Veď niektorí Jánovi učeníci prešli k Ježišovi, nedá sa predpokladať nejaký „podraz“.
Ako vidno Pán Ježiš otázku nepovažuje za neúprimnú a odpovedá: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.“
A keďže sa nám tento dialóg zachoval a keďže Pán Ježiš vždy odpovedal bez ohľadu na to, ako je mienená otázka, odpovedá tak, aby to obohatilo ľudstvo. Je to odkaz aj pre nás. Čo to má teda pre nás znamenať?
V akom zmysle sú apoštoli „na svadbe“? Na svadbe bol v tom čase najdôležitejší ženích. A oni sú s nim. Bolo by čudne, keby apoštoli odišli na púšť kajať sa, ako Ježiš na začiatku verejného učiňovania, postili sa, keď ich Ježiš poveroval úlohami. Aký význam by malo postiť sa?! Oni majú počúvať, učiť sa, plniť Ježišove slová!
Pre nás by to malo znamenať, že by sme sa mali vyvarovať pôstu pre pôst! Trochu nám to vysvetľuje Izaiáš (prvé čítanie): „Azda som si takýto pôst vyvolil, deň, v ktorý sa človek uponižuje? Vykrúcať si hlavu ako sítie, vrecovinou a popolom si ustieľať? Toto voláš pôstom a dňom milým Bohu?“
A ďalej vysvetľuje aký by mal byť pôst: rozviazať putá nespravodlivé, uvoľniť povrazy otroctva, zlomených prepustiť na slobodu a rozlámať všetky okovy? Lámať hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaviesť do svojho domu? Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj.
Turzovka, 16.2.2024
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na: