Zjv 1, 1-4; 2, 1-5a, Lk 18, 35-43
Pán zažíha svetla postupne, ako sa kráča a ako je treba.
Nerozsvecuje ich všetky naraz na začiatku, keď ešte nie sú potrebné. Neplytvá svetlom, ale dáva ho postupe, ale dáva ho vždy v pravý čas. Bl. Jakub Alberione
Slepec žobrajúci pri Jerichu dostal svetlo – videnie svetla - v pravý čas. Neskoro, ale dosť včas na to, aby videl Ježiša. Ak by nebol slepý, možno by nikdy nevidel Pána Ježiša, nikdy by neprosil Ježiša a nikdy by nemohol o ňom Pán povedať: Tvoja viera ťa uzdravila. A možno by ani ľud nechváli a nevelebil Boha.
Možno sa aj nám môže zdať, že nemáme svetlo duše, aby sme sa správne rozhodli, možno tápeme, nevime sa rozhodnúť.
Možno by sme chceli iné čo máme.
Po internete sa potuluje nasledujúca prezentácia. Hádam to poznáte:
Jeden muž raz prosil Boha o motýľa a kvet. Ale Boh mu namiesto toho dal kaktus a húsenicu.
Muž bol smutný lebo jeho prosba nebola splnená. Pomyslel si: Boh sa stará o toľko ľudí a už na to nemyslel.
Po nejakom čase muž išiel pozrieť na kaktus a húsenicu... na ktoré, medzitým už na to úplne zabudol. Bol prekvapený keď videl na tom škaredom kaktuse plnom pichliačov krásny kvet. A nepekná húsenica sa zmenila na krásneho motýľa.
Boh robí vždy dobre a jeho cesty sú vždy správne. Dokonca i vtedy, keď sa nám to javí nesprávne.
Môžeš si byť istý, že Boh ti dáva v správnom čase to, čo potrebuješ. To čo chceš nie je vždy to, čo potrebuješ. Dnešný trň je zajtra kvetom.
Turzovka, 14.11.2016