František sa narodil 7. apríla 1506 na hrade Javier (číta sa: Chavier) v baskickom kraji v severovýchodnom Španielsku.
Bol veľmi nadaný, roku 1530 dosiahol na parížskej univerzite doktorát z filozofie a stal sa jej docentom. Roku 1534 sa pridáva k sv. Ignácovi Loyolskému, študuje teológiu a roku 1537 sa stáva kňazom. Roku 1541 cestuje ako jezuitský misionár do Indie. Neskôr rozširuje svoju činnosť i na Malajskom polostrove a na ostrovoch Moluky. Roku 1549 ho vidíme až v Japonsku, kde kladie základy kvitnúcej Cirkvi. V zápale úžasnej horlivosti chce zaniesť Krista aj do Číny. Tu však zomiera na ostrove Sancian vo vysokej horúčke neďaleko veľkého čínskeho prístavu Kantón. Bolo to 2. alebo 3. decembra roku 1552.
PARÍŽSKY PROFESOR — PATRÓN MISIÍ!
Začínal byť slávny.
Stúpalo mu to do hlavy... Mladý magister parížskej univerzity, hrdý šľachtic František Xaverský, prednášal filozofiu. Medzi poslucháčmi mal obstarnejšiu tvár, invalida-vojaka, Ignáca Loyolského. Profesor sa díval na neho zvysoka! Vyzerá skôr ako tulák, nie ako študent! Ošúchaný talár... skoro vždy bez klobúka!
Chudoba mladému filozofovi neimponovala. A práve tento starší študent, tento Ignác sa akosi upriamil na mladého profesora:
— Svätá Panna Mária... Duch Svätý... pomáhajte! Tento profesor je ako stvorený pre Kráľovstvo Božie! Ako ho získať
Prepásť hrivnu Božiu je hriech rovnako proti Bohu ako Darcovi, a rovnako proti blížnym, pre ktorých tú-ktorú hrivnu dostávame. Celkom «pokoncilove» to myslel starší študent Ignác... Mladý profesor má sklon ku ctižiadosti. Ak sa mu dá v nej správny smer, môže z tejto hrivny veľa vyťažiť pre Božie Kráľovstvo:
František, čo by ti osožilo, keby si celý svet získal, ale na duši škodu utrpel?
František, pred tebou padli v zabudnutie väčší mudrci... Ty sa môžeš stať nezabudnuteľný, keď svoje dary zúrodníš pre Božie Kráľovstvo!
Múdry filozof porozumel. To nehovoril obyčajný starší poslucháč. To hovorí k nemu sám Boh!
Dňa 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie r. 1534 v podzemnej kaplnke na Montmartri v Paríži slávny profesor so svojím poslucháčom-vodcom a inými druhmi skladá sľub chudoby, čistoty a poslušnosti. To je prvá bunka budúcej Spoločnosti Ježišovej.
Púť za opravdivou slávou parížskeho profesora začala takto:
Pápež Pavol III. ho menoval za misionára a pápežského legáta pre Ďaleký východ. Už tak odumrel všetkému, že sa ani nerozlúčil so svojou staručkou matkou a obišiel aj hrad Xaver. Trvalo 13 mesiacov, kým sa dostal do Indie. Mesto Goa stalo sa odteraz jeho katedrou. Už na dlhej ceste snažil sa František získavať spolucestujúcich. Mal akoby vrodenú pedagogickú schopnosť dostávať sa k ľuďom. Mnohí to hneď nechápali, ale práve v tom bol František priekopníkom.
Parížsky profesor vedel si prisadnúť k vojakovi na kocky, k inému na šach a tak nebadane priviesť ich k Bohu. V Indii sa nehanbí chodiť ulicami so zvončekom a zvolávať malých i veľkých na katechizmus. V hlásaní Božieho slova je neúnavný. Odrazu cíti, že India je primalá. Aj Japonci musia poznať Krista. Tento kultúrny národ bude ťažšie získať, treba sa naučiť aj ich reč. Pre Božie kráľovstvo urobí všetko! V roku 1559 ho už víta japonská zem. Tak ako v Indii aj tu začína službou. Hľadá chorých, trpiacich, potom deti a učí a vysvetľuje. Tak sa dostáva ku kniežatám.
Desať rokov po jeho odchode z Japonska, je tam 400 tisíc kresťanov.
Františkovi sa výsledky v Japonsku zdajú veľmi malé. Došiel k presvedčeniu, že Japonci by skôr prijali náuku evanjelia, keby ju vlastnili už Číňania, od ktorých prebrali kultúru.
František už vysilený, zodratý dáva sa na púť do tretej misie — Číny!
Vrátil sa ešte skôr do Goy a odtiaľ vyplával do Číny. Pristál pri čínskom ostrovčeku Sancian, naproti mestu Kantónu. Tu ho postihla smrteľná horúčka. Sám, celkom sám ležal niekoľko dní na pobreží... ale pohľad bol stále upretý k Číne a srdce s ústami o preteky volalo:
- Príď Kráľovstvo tvoje... Príď Kráľovstvo tvoje i do Číny, Pane!
Kupec Alvarez ho preniesol do chatrče, ktorú napochytro pre neho urobil. Na slame, v smäde a v bolestiach zomieral slávny parížsky profesor, František Xaverský. V horúčke stále hovoril o Číne. Po slovách:
- Ó, Najsvätejšia Trojica, Bože môjho srdca, zmiluj sa nado mnou... Mária, ukáž, že si mojou Matkou! — František odišiel k svojmu Majstrovi, ktorý ho zapísal do knihy života, z ktorej ho už nik nevymaže!
Táto kniha obsahuje najslávnejšie mená — svätcov a svätice! Je to kniha Božieho Baránka, ktorý je sám ich najväčšou odmenou. Len tí, ktorí sú v tejto knihe zapísaní, len tí sú slávni, lebo budú prežívať blaženú večnosť, ktorá nikdy neskončí!
Svätá Cirkev oslávila Františka na zemi, keď ho r. 1602 zaradila medzi blahoslavených a roku 1622 medzi svätých. Pápež Benedikt XIV. ho vyhlásil za ochranní Indie a Ďalekého východu a pápež Pius XI. v r. 1927 spolu so svätou Teréziou z Lisieux za patróna katolíckych misií.
Parížsky profesor, František Xaverský stal sa slávnym, lebo svoju ctižiadosť neusmerňoval na svoju slávu, ale mi väčšiu slávu Božiu! A tá jediná sa vyplatí!
KVET pre duchovný život
Spytovanie svedomia: Ktorú hrivnu dnes zapojím je do služieb Božieho Kráľovstva?
Miriam Liptovská: Celý rok so svätými