Oz 10, 1-3. 7-8. 12, Mt 10, 1-7
Milosrdenstvo a spravodlivosť. Sú v rozpore? Samozrejme.
Keď hovorím deťom o márnotratnom synovi, tak badám, že sa im páči milosrdný otec. Čudujú sa, prečo ten starší je taký. Prečo sa nechce ísť tešiť.
Zmenia názor, keď im to ukážem z druhej strany, vlastne z ich situácie: Predstavte si, žeby ste celý deň boli doma a „dreli“ (tu sa deti rozhovoria o tom čo neradi robia). Brat sa vonku túla, večer príde domov a rodičia sa mu veľmi tešia, dajú mu niečo čo má veľmi rád... Zmenia stanovisko k staršiemu bratovi. Milosrdenstvo sa dostáva do rozporu so spravodlivosťou.
Či to nebadať i u dospelých? Ja sa modlím, ja chodím do kostola... a tí ako sa majú. Musím bojovať s myšlienkami závisti, veď im sa všetko darí...
A tak ľahko prídeme k záveru: Milosrdenstvo je pekné, ale mala by byť aj spravodlivosť. Nakoniec, už dieťa a samozrejme i my dospelí, máme zmysel pre spravodlivosť. Aspoň ako takú. Najmä ak sa my cítime poškodení nespravodlivosťou.
Boh je milosrdný, ale aj spravodlivý. Milosrdenstvo nemôže Boh preukazovať do nekonečna - zdá sa mi. Pokazil by človeka a narušil spravodlivosť. Počuli sme to v prvom čítaní:
Bujnou révou bol Izrael, čo rodí ovocie pre seba. Čím mal hojnejšiu úrodu, tým viac oltárov nastaval, čím bola jeho krajina bohatšia, tým honosnejšie modly zdobieval.
Mal byť Boh milosrdný a zatvárať pred zločinmi oči? Prorok upozorňuje: Je čas hľadať Pána, kým nepríde a nespustí na vás dážď spravodlivosti. A jeho slova, ktoré cituje aj Spasiteľ, sú dosť tvrdé: Vtedy povedia vrchom: „Prikryte nás!“ A kopcom: „Padnite na nás!“
Dážď spravodlivosti – zaujímavá metafora. Ak poznávame a tešíme sa na more milosrdenstva, musíme si uvedomiť, že je tu aj dážď spravodlivosti.
Čo s tým rozporom medzi milosrdenstvom a spravodlivosťou? Boh je tým všemohúci a najmúdrejší, že to zosúladí. Ako si to však vysvetlíme našim rozumom a poznaním?
Skúsme na už spomínanom podobenstve. Kedy by sa nehneval starší brat na milosrdného otca? Ak by sa cítil milovaný a požíval otcovu lásku. Domnievam sa, že od Nebeského otca to všetko máme. Iba ten závidí a cíti nespravodlivosť, kto si neuvedomuje, že je zahrnutý božou láskou.
Možno sa to dá ešte priblížiť scénkou z kontaktného športu – hokeja. Často vidíme: Hráč dá gól. Super je zronený a neraz do jasajúceho strelca vrazí. Keby nedal gól a nebol šťastný, odplácal by to, žiadal spravodlivý trest (vylúčenie). Jasajúcemu strelcovi to teraz nevadí. Nežiada spravodlivosť. Má niečo viac!
Boh bude – dúfam – nad spravodlivosťou a bude k nám milosrdný. Uvedomíme si, že aj nám dal viac ako bolo spravodlivé a budeme sa tešiť, že je milosrdný k nám a potom i k iným. Takto rozpor medzi milosrdenstvom a spravodlivosťou rozrieši svojou nekonečnou láskavosťou.
Veľmi pekne to vidíme na dnešnej svätici, Márii Gorettiovej. Cítila sa byť tak veľmi Bohom obohatená, že sa modlila, aby jej vrah bol pri nej v nebi!
Len jeden postreh v súvislosti z dnešným evanjeliom k tejto téme: Dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘“ My sme tí pohania a predsa k nám Boh zhliadol a aj nám poslal apoštolov. Napríklad včerajších svätcov, Cyrila a Metoda.
Takže: Je čas hľadať Pána, kým nepríde a nespustí na vás dážď spravodlivosti.
Turzovka, 6.7.2016