Iz 6, 1-8, Mt 10, 24-33
Malosť človeka a veľkosť Boha – o tom je dnešné Božie slovo.
Tieto protipóly si uvedomuje každý veľký, uvažujúci človek. Najmä ak sa stretne s tajomstvom života a jeho darom, tým aj so Stvoriteľom.
Prorok Izaiáš zvolal: „Beda mi, som stratený! Veď ja som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami a na vlastné oči som videl kráľa, Pána zástupov.“
Akonáhle si človek uvedomí túto malosť, očisťuje ho to a to je začiatok jeho cesty k veľkosti. A to je práve asi najväčší paradox života. To je príbeh každého svätca. Prečo sa stáva veľkým? Lebo začne stavať svoj život na Bohu. Tak je uchvátený Božou veľkosťou, že považuje za česť robiť niečo pre neho. Izaiáš zvolal: „Hľa, tu som, mňa pošli.“ A napriek svojej hriešnosti začne dôverovať Bohu. Začne si viac uvedomovať seba a dary, schopnosti, ktoré má. Už „nekope“ za seba, nie je sebcom (ak sa to u človeka dá), ale žije pre iných.
Pán Ježiš nás povzbudzuje k dôvere Nebeskému otcovi slovami: Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. Tá má v tomto uvedomení si veľkosti a malosti veľký význam.
Ako sa dá niečo z tohto prežiť?
Keď vypisujem úmrtný list, starý krstný, alebo sobášny list, všímam si poznámky na nich, zápisy o rodičoch, krstných rodičoch, vysluhujúcom sviatosti (kdeže už oni sú!), poznámky o birmovke a sobáši, tak si uvedomujem pominuteľnosť času a ľudských príbehoch, ale aj o božích dotykoch v živote Aj tu je možne vybadať malosť i veľkosť ľudského života.
A to sa odohráva v živote každého z nás. Ak ste starší, môžeme si uvedomiť: Kde sú naši krstní rodičia? Tí ktorí nás krstili, spovedali, sobášili? Ozaj, modlíme sa za nich?
Áno, sme pred tajomstvom života. Uvedomujme si jeho pominuteľnosť, ale i jeho veľkosť. Veď je od Boha, ktorý nám dáva šancu na večnosť.
Turzovka, 8.7.2016