Iz 10, 5-7. 13-16, Mt 11, 25-27
Prečo sa Bohu asi páči zjavovať niektoré veci maličkým?
Odpovedá nám prorokom Izaiášom: Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky vaše cesty nie sú moje cesty - hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest (Iz 55,8-9). A Pán Ježiš nám to potvrdzuje: nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn... Text nám však nič nevysvetľuje. Iba potvrdzuje, že koná ináč.
Predsa, dá sa na niečo dôjsť? Boh nám nedal hlavu, aby sme si na nej pestovali účesy, alebo nosili klobúk, ale na uvažovanie. A keďže máme rozum od Boha, predpokladám, že by sme mali k niečomu dospieť.
Uvažujme teda. Ak by ste boli vo vedúcej funkcii, dali by ste právomoci tomu, kto by podkopával vašu autoritu, kazil vašu snahu a prácu? Určite nie. Keby ste boli trénerom, postavili by ste toho kto sa vystatuje a hrá len na svoje tričko a nie pre kolektív? Určite nie, lebo demoralizuje mužstvo a ukazuje sa, že je lepšie keď nehrá (viď posledné ME vo futbale).
V prvom čítaní sme počuli, ako prorok pranieruje pýchu človeka: Vari sa bude vypínať sekera nad toho, čo ňou rúbe? Alebo sa píla bude vyvyšovať nad toho, kto ju ťahá? Ako keby prút hýbal tým, čo ho dvíha, akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je z dreva...
Boh znáša aj takéhoto človeka, je povznesený aj nad toto a dáva dary a schopnosti aj tým, ktorí sa mu rúhajú a robia zlo. Kedy zjavuje svoje plány maličkým? Keď ide o dielo Božie – o jeho Cirkev. Všimli ste si, že každý svätec bol pokorný – podľa nás to až preháňal. Dnes máme spomienku s sv. Henricha. Posvieťme si na jeho život z tohto pohľadu. Životopisci hovoria o ňom, mimo iného toto:
Stal sa nemeckým kráľom. Aj v tejto pozícii si zachoval hlbokú vieru v Boha. Pracoval na blahobyte svojich poddaných. Cestoval po krajine, odstraňoval neporiadky, bránil ľudí proti nespravodlivosti, podporoval chudobných. Napriek tomu, že bol panovníkom, bol veľmi pokorným a ľudia ho kvôli tomu mali radi.
Noci trávieval v modlitbách a rozjímaní. Často chodil na sv. omše, prijímal sviatosti. Vo veľkej úcte mal Pannu Máriu. Jedného dňa navštívil kláštor Saint-Vanne v Lotrinsku. Keď doň vstupoval, vyhlásil, že sa rozhodol zanechať všetko, a prosil mníchov, aby ho prijali medzi seba. Richard, opát kláštora, sa ho opýtal: „Chcete byť teda podľa Kristovho príkladu poslušným až do smrti?“ „Áno,“ odpovedal Henrich, „z celého srdca chcem!“ Opát vtedy zvýšeným hlasom povedal: „A ja vás od tejto chvíle prijímam medzi svojich rehoľníkov pre blaho vašej duše.“ Cisár povedal: „Prisahám, že vás budem presne počúvať vo všetkom, čo mi rozkážete.“ „Chcem teda,“ povedal Richard, „a rozkazujem vám, aby ste znovu prevzali cisársku vládu, zverenú vám Božou Prozreteľnosťou.“ Cisára to zaskočilo, no poslúchol a pokračoval v správe krajiny a v čnostnom živote. Vidíme úplne iný postoj ako popisovalo prvé čítane. Preto Boh cez neho veľa urobil.
Turzovka, 13.7.2015