Narodil sa v Neapole roku 1696.
Dosiahol titul doktora obojeho práva, stal sa kňazom a založil Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa. Na zveľadenie kresťanského života ľudu horlivo kázal a písal knihy, najmä mravoučné – v tomto odbore ho pokladajú za majstra. Zvolili ho za biskupa Svätej Agáty Gótskej, ale čoskoro sa tohto úradu vzdal.
Zomrel v kláštore svojej kongregácie v Pagani v Campanii roku 1787.
Prečítajme si pár myšlienok z diela svätého biskupa Alfonza Márie de’ Liguori (O láske ku Kristovi)
Celá svätosť a dokonalosť duše spočíva v láske k Ježišovi Kristovi, nášmu Bohu, nášmu najvyššiemu dobru a nášmu Vykupiteľovi. Úlohou lásky je spájať a chrániť všetky čnosti, ktoré robia človeka dokonalým.
Vari si Boh nezaslúži všetku našu lásku? Miluje nás od večnosti. „Uváž, človeče, – tak sa nám prihovára –, že ja som bol prvý, kto ťa miloval. Ešte si neuzrel svetlo sveta, ba ani svet ešte nejestvoval, a ja som ťa už miloval. Odkedy som, odvtedy ťa milujem.“
Keďže Boh vedel, že dobrodenia priťahujú človeka, chcel si ho svojimi darmi pripútať v láske: „Aby ma ľudia milovali, chcem ich chytiť do takých sietí, do akých sa chytiť dajú: do pút lásky.“ A tak sem smerovali všetky dary, ktorými zahrnul človeka. Keď mu daroval dušu na svoj obraz, obdarenú pamäťou, rozumom a vôľou, keď mu dal telo, vybavené zmyslami, aj keď pre neho stvoril nebo a zem a také množstvo vecí, toto všetko urobil z lásky k človeku, aby všetky tieto stvorenia slúžili človeku a aby zasa človek za toľké dobrodenia miloval jeho.
Bol ochotný dať nám nielen tie krásne tvory, ale aby si získal našu lásku, šiel tak ďaleko, že sa nám celý daroval. Večný Otec šiel tak ďaleko, že nám dal svojho jediného Syna. A čo urobil, keď videl, že sme všetci pre hriech mŕtvi a bez jeho milosti? Jeho veľká, ba, ako hovorí Apoštol, jeho nesmierna láska voči nám ho hnala a poslal svojho milovaného Syna, aby za nás zadosťučinil a povolal nás späť k životu, ktorý sme stratili hriechom.
Tým, že nám daroval Syna, ktorému neodpustil, aby mohol odpustiť nám, daroval nám všetko dobré: milosť, lásku i raj; lebo toto všetko je určite menšie ako Syn: „Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?“
Modlime sa.
Dobrotivý Bože, svojej Cirkvi stále udeľuješ nové vzory čností; daj, aby sme v horlivosti za spásu duší kráčali po stopách svätého biskupa Alfonza a dosiahli s ním večnú odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.