1 Kor 3, 1-9, Lk 4, 38-44
Zvlášť vy, matky, viete čo chcel povedať sv. Pavol Korinťanom i nám prirovnaním: Mlieko som vám dával piť namiesto pevného pokrmu, lebo by ste ho neboli zniesli.
Vzťahuje sa na detí a pokrm pre telo. Ako to aplikovať na duchovný život?
Sv. Pavol to ďalej vysvetľuje: Veď keď je medzi vami žiarlivosť a svár. Áno, sme ako malé deti, ktoré sú žiarlivé a svárlivé. Ale, neplatí to aj o nás?
Čo je to žiarlivosť? Je to bolesť duše, že niekto, na kom nám záleží, sa venuje niekomu inému, chceli by sme ho iba pre seba. Chceme si niekoho „sprivatizovať“. Je to vlastne sebectvo. Môže byť aj kolektívne a potom sa vytvárajú skupiny. V Korinte to Pavol pranieruje: Vyčíta im vytváranie skupín: „Ja som Pavlov,“ a druhý: „Ja Apollov,“
Prirodzene aj vo farnosti sú skupiny, aj musia byť. Mariánske večeradlo, Misijné spoločenstvo, Ružencové, miništranti, Pátričky... Nemôžu sa však z nich stať kasty, uzavreté skupiny. Domnievam sa, že u nás sú všetky tieto skupiny otvorené pre ďalších členov a chcú aby rástli.
Keď sme začali organizovať florbalové stretnutia, diskutovalo sa o tom koho pozveme. Samozrejme, že sme pozvali miništrantov. Čo ak sa budú hlásiť aj iní? - padla otázka. Ja som bol za otvorenosť. Aj som. Boli aj iné názory: Nech je to ako odmena pre miništrantov. Môže byť, ale či nie je odmena pre miništrantov to, že majú česť miništrovať?!
V evanjeliu zaznelo: Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto.
Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal.
On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“ Tiež si chceli nechať Ježiša pre seba!
A nechceme aj my Ježiša pre seba? To by nebolo zlé, ale ak niekomu napadne to známe: Ja sa modlím chodím do kostola a ten druhý sa má lepšie, toho Boh viac požehnáva. Nie je to, akoby sme ho chceli pre seba, akoby nemohol pomáhať aj iným?
A môžeme nájsť dosť príkladov duchovnej nedospelosti. Objavujú sa po okolí a navštevujú aj nás ženy, ktoré chcú prijímať po kľačiačky. Keď som im povedal, že tu nie je taký zvyk, radšej nešli na prijímanie. Nuž, kľačanie majú radšej ako Pána Ježiša!
Alebo, aj my máme ustanovených mimoriadnych rozdávateľov sv. prijímania. Niektorí k nim nechcú ísť. Vidíte, opäť príklad nedozretosti. Ide im o Pána Ježiša, alebo posudzovanie osôb.
Hovorím vám to preto, lebo vy ste už dospelí v Kristovi, a rozumiete tomu.
Turzovka, 31.8.2016