Sk 14, 19-28, Jn 14, 27-31a
Neradi prehrávame, neradi sa necháme uponížiť, vždy chceme mať posledné slovo...
Pritom zvykneme opakovať modlitbu: Ježišu, tichý a pokorný srdcom, pretvor naše srdcia podľa svojho. Úplne zaslúžene dávame Ježišovi prívlastky tichý a pokorný, lebo taký bol. Nechal sa uponížiť, zlu nechal akoby posledné slovo, ľudsky prehral...
Dnes sme počuli: prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec
Nad Ježišom nemalo moc knieža sveta. Do jeho moci môžeme započítať zradu Judáša, Pilátovu justičnú vraždu, týranie od vojakov (psychické i fyzické), ale i ľudské slabosti, ktoré vzal na seba ako: osamelosť, opustenosť, bezradnosť, bolesti...
Prečo toto všetko Pán Ježiš prijal a prekonával na vlastnom tele a duchu hoci nemusel? Sám odpovedá: svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec.
Svet a samozrejme aj my máme poznať, že tým plní vôľu Nebeského otca. Takže k tým spomínaným prívlastkom máme pridať aj prívlastok: „poslušný“. V litániách k Božskému Srdcu Ježišovmu máme preto aj túto invokáciu: Srdce Ježišovo, až na smrť poslušné. Teda Ježiš je poslušný Otcovi až na smrť.
Prečo teda toto všetko chcel Otec – Boh a aj jeho Syn? Aby svet – teda aj my –spoznal Ježišovu obetu. Aby, keď nad nami bude mať knieža tohto sveta moc, uvedomili sme si, že Ježiš to prijal dobrovoľne za nás.
Nielen neradi prehrávame, neradi aj trpíme a niečo ťažké zvládame. Pán Ježiš nech je pre nás príkladom a povzbudením. Ako pre Pavla, o čom sme počuli v prvom čítaní.
Turzovka, 26.4.2016