Sk 18, 23-28 Jn 16, 23b-28
Ako vieme až po liturgickej reforme II. vatikánskeho koncilu sa sv. omša i vysluhovanie sviatosti slávi v jazyku ľudu.
Keď prekladali latinský misál bola veľká diskusia o jednom slovíčku, ktoré sa používa často v závere modlitieb. V latinčine znie per v slovenčine je preložené archaickým slovkom skrze.
Do prekladu sa zapojili slovenčinári i dogmatici. Jazykovedci chceli skôr iné slovo (prostredníctvom, na príhovor...), teológovia uvažovali aj nad možnosťou v mene.
Formulácia v mene mala veľkú šancu vďaka pasáži, ktorú sme počuli v dnešnom evanjeliu: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. V ten deň budete prosiť v mojom mene.
Ak by sme zakončovali modlitby k Nebeskému otcovi v mene Ježiša Krista, domnievam sa, že by to bolo správne a podľa priania Pána Ježiša.
Čo s verziou skrze Ježiša Krista? Možno je v nej obsiahnuté aj v mene. Prosíme totiž Nebeského otca skrze (pre) Syna – pre jeho narodenie, obetu, zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie... Je tam zahrnuté nielen v jeho mene, ale aj všetko čo pre nás urobil.
Ako vnímate formu skrze Ježiša Krista? Možno sa nad tým ani nezamýšľame, je to v nás už zautomatizované. Niekde už pri modlitbe dňa vychádzajú lektori čítať (čo je veľmi nesprávne), im venujeme pozornosť a amen (súhlas) by sme dali aj keby kňaz povedal nezmysel. Pritom vidíte, že to často opakované a málo vnímané skrze má veľký význam.
Dokonca aj každá naša osobná modlitba by mala byť prednášaná skrze (v mene) Ježišovom, aby naša radosť bola úplná.
Ideme krstiť. Uvedomme si, že toto dieťa – ak ako my- sme boli pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha svätého.
Turzovka, 7. 5.2016