Jak 4, 13-17, Mk 9, 38-40
V bývalej farnosti, pri farskej katechéze, účastníkov dosť oslovilo, že aj cesta do kostola by nás mala naladiť na hlbšie prežitie sv. omše.
Je to cenný čas, ktorý by sme mali využiť. Už samotná príprava na odchod do kostola musí byť spojená s nábožnou úvahou, a tým viac cesta do kostola. Ľudia myslia na to, že idú do kostola, ale zriedka si uvedomujú, prečo tam idú.
Napísal som: Cesta do kostola. Skúsme si to povedať ináč, lebo podstatné je: Idem do spoločenstva Ježišových priateľov, idem sa stretnúť s Ježišom... Formulácia je dôležitá. Ak niekto povie: V nedeľu som nebol v kostole – nevyzerá to tak nevďačne, ako keby si povedal: Odmietol som pozvanie Boha Otca, bol som nevďačný Bohu, bol som voči Bohu ľahostajný...
Všimli ste si ako sv. Jakub v prvom čítaní poukazuje na správnu formuláciu nášho konania? Bratia moji, vy hovoríte: „Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať,“ vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne.
Namiesto toho by ste mali hovoriť: „Ak Pán bude chcieť, budeme žiť a urobíme toto alebo ono.“
Zdá sa, že nemá veľké výhrady voči obchodovaniu, ale voči tomu, že nemyslia na Stvoriteľa.
Veľmi dôležité je toto upozornenie sv. Jakuba! Vo svojom prostredí som často počul slova: Ak Pán Boh dá; ak dožijem... V pondelok naši farníci počítajú peniaze. Kostolník zvykne pri odchode hovoriť: Ak dožijeme, zajtra prídeme odniesť drobné. Domnievam sa, že to vôbec nie je pesimistické a demotivujúce. Je to vyjadrenie dôvery v Boha. A to je práve povzbudzujúce a prinášajúce životný elán. Veď konám s podporou Stvoriteľa a podľa jeho vôle!
Takéto vyjadrovanie nám môže veľmi pomôcť v živote, aby sme ho správne prežili.
Keď apoštoli prekážali „konkurencii“ pri evanjelizácii a žiarlili na nich (počuli sme to dnes v evanjeliu), uvažovali podľa Ježiša? Ukázalo sa, že nie! A pritom mali jeho školu a chodili s nim. O čo skôr sa to môže stať nám. Preto musíme sa stále zamýšľať nad základnými vecami, ako je: Prečo chodím do kostola, prečo sa modlím, prečo žijem, budem žiť aj zajtra...?
Možno niekedy stačí, ako som v úvode naznačil, povedať si niečo, čo dennodenné prežívam inými slovami. A otvoria sa nám oči.
Turzovka, 18.5.2016