1 Jn 4, 11-18, Mk 6, 45-52
Po kňazskej vysviacke som pôsobil na strednom Slovensku. Keď som sa dostal do Žilinskej diecézy potreboval som si prepísať auto a aj vymeniť občianku. Na základe skúsenosti som sa pripravil na úradnícku tortúru. Dúfal som, že sa mi podarí aspoň získať nejaké tlačiva, prípadne občiansky preukaz.
Bol som až šokovaný, že sa mi za jeden deň podarilo vybaviť občianku, odhlásiť, i prihlásiť auto – to som ešte bol aj na STK. Aj som si namontoval novú značku. Podotýkam, že bez známosti!
Ak sa vám niečo podobné stalo a našli ste ochotu, tak vás to potešilo a možno ste si dali predsavzatie: Aj ja sa budem snažiť... Podľa ľudovej múdrosti: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. V tomto prípade pozitívne.
Niečo podobné zažil evanjelista Ján a preto v dnešnom prvom čítaní odporúča: Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.
Zažil Božiu lásku, zachytil dobrotu Ježišovho srdca ako málokto iný, preto volá: Boh je láska! Za samozrejme považujme, že aj my máme milovať Božie „stvorenia“ – ľudí. Dokonca máme to ako povinnosť.
Evanjelista Marek píše na základe správania sa apoštolov na mori, že ich srdce bolo otupené. Čo všetko zažili a stále nechápali. Ježiš bol pre nich mátoha. A tak to môže byť aj s našimi srdcami. Ľahko sa nám môže stať, že nám klope na srdce Boh svojou dobrotou a láskou a z hory sa neozýva dobrota a vďačnosť.
Máme sv. omšu určenú pre birmovancov. V bývalej farnosti birmovanci robili pri skrášľovaní okolia kostola a fary. Veľmi sa im to páčilo. Dievčatá varili mládenci robili debnenie na betónovanie (ako to my tesári voláme – šalung), kopali... Mali s toho zážitok.
Naša fara je teraz v rekonštrukcii. Posledné stretnutie s birmovancami som mal v čase, keď odišli robotníci a po chodbách schodoch bolo množstvo malty a piesku. Poprosil som birmovancov, aby ostali a pomohli mi s tým. Tipnite si, koľko ich ostalo? Jedna pani. Z mladých nik. To som skutočne nečakal. Nebol problém, urobili sme. Som zvyknutý sa o seba postarať. Ale dosť som uvažoval nad nimi či nezažili, že im niekto pomohol, alebo sú takí leniví... Aj keď je to už mesiac, neviem si to vysvetliť. Či som žiadal veľa? Nejde tu o to či som, alebo nie som kňaz, či som sa im venoval a venujem, alebo nie. Ale nejde mi do hlavy tá predstava: niekto vás poprosí, dokonca starý chlap, pomôžte mi s týmto... a ja sa vyparím. Žeby mali také otupené srdce, ako sú popísaní apoštoli? Možno je to tým, že rodičia, starí rodičia všetko robia za svoje deti a vnúčatá. Pri včerajšom stretnutí animátorov som počul, keby som niečo také požiadal tu birmovancov, ako v bývalej farnosti, žeby sa rodičia sťažovali, že na nich „oriem“.
Aby ste si nemysleli, že to beriem osobne a som urazený. Niektorí animátori požiadali birmovancov, aby prišli pomôcť pri vianočnej výzdobe. Viete koľkí prišli? Nik. Pritom to ide. Na filiálkach niektorí boli pomôcť. Tu nám betlehem robili dvaja stredoškoláci.
Skupiny majú služby pri tejto sv. omši obetovanej pre nich,aby sa zapájali, čítali, miništrovali... Vidíte ich tu?
Chválim jedeného birmovanca, ktorý sa zapojil do Dobrej noviny.
Prejavuje sa to samozrejme vo vzťahu k Ježišovi. Boha, Ježiša, veci viery ako keby považovali za mátohu.
Koľko Božích dobrodení skusujeme, koľko dobra sme dostali od ľudí! Možno nás predbiehajú úradníci a neveriaci. A čo my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám? Aj nám ako apoštolom Pán hovorí: Vzchopte sa!
Prajem vám, aby ste zažili dobrotu Božiu a ochotu od ľudí a aby vás to povzbudzovalo k dobrému.
Nezažili ste dobro? Možno ste mali tyrana otca, matku, zažili niečo škaredé. Milujúcim Boha všetko slúži k dobrému. Aj negatívny skúsenosť sa dá obrátiť na dobro. Zažili ste, aké to bolo, či je bolestné! O to viac sa usilujte o dobro vy!
Turzovka, 9.1.2015