Matke tragicky zahynul syn.
Veľmi plakala a povedala mi toľko: «Nemáte poňatia, čo je to srdce matky!» Potom ukázala na hruď a len tlmene dodala: «Tu vždy sa to chveje o deti! »
Úvodný spev dnešnej svätej omše hovorí: «Moje srdce sa teší z tvojej pomoci, zaspievam Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami.»
Trochu mi to pripadá kontrastne so slovami onej matky. Tá prvá hovorí o svojom srdci, ktoré sa vždy chveje... ktoré viac-menej trpí v obave. Cirkev svätá hovorí o Srdci nebeskej Matky: «Moje srdce sa teší...»
Máriino Srdce po ľudskej stránke sa tiež chvelo a trpelo, ba chvelo sa viac a trpelo viac ako srdce ktorejkoľvek matky na zemi. Panenská Matka sa chvela o Dieťa, ktoré bolo Bohom, ktoré bolo jej Pánom, a predsa ona mu bola Matkou. Kontrast môžeme vidieť iba v tom, že toto srdce panenskej Matky bolo vždy sídlom Ducha Svätého, ktorý ju stále napĺňal, viedol, tešil, posväcoval, hoci bola «plná milosti!»
Milostiplná Matka mala Srdce také čisté, také krásne, si ho vyvolil za svoj stánok sám Boh, druhá Božská Osoba. Ako vstúpil do jej života, vstúpila do neho i dráma, bolesť nad bolesti, a predsa sa «tešila!»
Milostiplná Matka sa tešila, lebo nesmierne milovala túto druhú Božskú Osobu, ktorá sa stala jej Synom; a preto, i keď ju neminulo utrpenie, mala radosť, že sa môže spájať s jeho utrpením a tak spolupracovať na diele, ktoré mu bolo plánom a cieľom. Toto dielo bolo naše vykúpenie. Žiadna matka nemôže spolupracovať so synom tak, ako spolupracovala najčistejšia Matka, Panna Mária. Jej radosť je radosť z obeti, radosť z vykúpenia. Od Zvestovania a Vtelenia už nik, ani nebo ani zem, nemôže rozdeliť dve najsvätejšie Srdcia, Srdce Ježiša a Márie, od seba. Boh sa spojil s tvorom, tvor s Bohom, a preto srdce tvora prekypuje radosťou.
Vieme, čo ešte znamená Srdce Panny Márie pre nás? Všemohúce orodovanie! Prístav spásy! Predĺženie vykúpenia!
Boh Syn splnil svoju úlohu dokonale. Boh Otec otvoril stratený raj. Vieme však, že predsa ťažko do neho vojsť... Nie že by bola zo strany Božej nejaká prekážka, ale zo strány našej slabosti.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie nás ustavične miluje za nás zmieruje, nás vykupuje a radosťou tohto Srdca sú naše duše. Preto prichádza na zem tak, ako sa nám nechce ani veriť, cez Lurdy a Fatimu, a vždy prosí o zmierenie urážok tohto Srdca, ktoré pre nás je všemohúcim orodovaním a príhovorom.
Vráťme sa k tomuto Srdcu, a nájdeme pokoj! Vráťme sa ako deti, aj keď budeme učencami ako Volt, ktorý každú sobotu zapaľoval pred jej oltárikom lampu; ako Ampér, ktorý sa denne na kolenách modlil ruženec; ako svätý Bernard, ktorý všetky svoje práce vydával na mariánske sviatky ako umelci Haydn, Dvořak, ktorí často brali do rúk ruženec... ako náš kňaz Jozef L., ktorý zomrel po väzení s radostnou spomienkou: «Vždy som jej dal denne čerstvé vety! Na smrteľnej posteli cítim, že mi ich vôňa sprítomňuje najsvätejšiu Pannu a ona si ide po mňa!»
Nie. nepodceňujme to, že je to detinskosť. Matka má jemné srdce. A nebolo a nebude srdca na zemi, ktoré by i nás vrúcnejšie milovalo, ako bolo a je Srdce najsvätejšej Panny!
Na našom Slovensku tisíce chorých a trpiacich si zvolilo Najsvätejšiu Pannu za svoju Veliteľku. Stovky listov dosvedčujú: «S týmto Srdcom Matky Spasiteľa sa ľahšie trpí, ľahšie umiera!»
Nech nás k tomu nevedie len cit, ale veľká pravda našej viery: Toto Srdce si zvolil za sídlo sám Duch Svätý, Syn Boží z neho bral výživu pre svoje telo. Toto Srdce muselo prv zaľúbiť nebeskému Otcovi. Toto Srdce je láska Matky Syna Božieho a v istom zmysle i Láska Najsvätejšej Trojice.
A preto niet účinnejšej cesty k Bohu, ako prechod cez nepoškvrnené Srdce Panny Márie!
To je naše «Červené more» pred zasľúbenou zemou, nebom!
Svätá Panna, s prepožičaným Srdcom tvojho milovaného Syna, prijmi dnes moju lásku, oddanosť, prítulnosť, môj život i smrť!
Predsavzatie na dnes
Bezhraničnosť lásky!
Celý deň spojme sa s láskou Najsvätejšej Trojice, a takto milujme Srdce Panny, Srdce Matky!
Liptovská Miriam, Celý rok so svätými