1 Kr 19, 9a. 11-16, Mt 5, 27-32
Včera sme mali na Staškove rekolekcie (stretnutie kňazov dekanátu), ktoré začíname sv. omšou.
Ochorel organista, preto pri sv. omši spievali bez organa (môžem povedať, že dobre). Počas sv. prijímania, keď dospievali pieseň, bez akejkoľvek prestávky, hneď jedna farníčka, ako keby sa nechcela dať predbehnúť, začala: Duša Kristova...
Typické, bojíme sa ticha.
V prvom čítaní sme počuli, že Eliáš bol oslovený: „Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán.
Dul silný víchor, ktorý trhá vrchy a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre.
Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol v zemetrasení.
Po zemetrasení šľahal oheň. Ale Pán nebol v ohni.
A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, vyšiel von a zastal pri vchode do jaskyne.
Boh bol v tichu.
Myslím, že nám je to jasné! Boh prichádza v tichu. Nečudo, že Pán Ježiš sa uťahoval do ticha noci, aby sa modlil, svätci odchádzali do samoty, aby našli odpoveď na svoje otázky a ďalšie životné smerovanie...
Dnešný človek – nielen mladý, prehlušuje hlukom svoje svedomie, volanie Božie. Nedokáže byť sám, nedokáže sa zamyslieť, byť ticho.
Kresťan nemôže prehlušovať ticho mechanickým opakovaním modlitbových formúl. Musí si nájsť čas na ticho. Skúste to riešiť takto: Budem pred Bohom 10-15 minút ticho. Nemáte predpísané, že sa musíte modliť, to alebo ono. Prežite ten čas ticho pred Bohom, počúvať, uvažovať, nechať plynúť myšlienky.
V evanjeliu sme počuli tvrdé Ježišove slova: Odtni, vylúp, odsekni...Je samozrejmé, že to nemyslel doslova. Zdôrazňuje potrebu „seknúť“ s tými myšlienkami, túžbami. Zužitkujte tento čas ticha z pohľadu požiadaviek dnešného evanjelia a pred Bohom si tieto túžby „predebatujte“. Toto mi napadá, toto sa mi motá v hlave. Prečo? Čo s tým? Čo by som mal z toho, keby som tie túžby nasledoval?
Potom, keď vás budú tie myšlienky otravovať, budete vedieť o čo ide a zasmejete sa im v duchu. Nebudete mať z nich výčitky, ani vás nebudú otravovať. Budete mať „upratané“ v mozgu.
Je to ako pri upratovaní. Robíte si poriadok vo veciach. Zoberiete nejakú vec a poviete si. Toto odložím, zíde sa mi. Toto dám tam, aby som to našiel, toto vynesiem, toto dám do odpadkov... Ak vám napadne zlá myšlienka, tak nestačí povedať - toto nesmiem. To by bolo ako pri upratovaní odpad odhodiť do kúta. Opäť by sme to tam našli a otravovalo by nás to!. Tak treba aj zlú myšlienku "predebatovať" prečo je zlá, vyriešiť to pred Bohom.
To je upratovanie v hlave. Napríklad: Toto je dobrý nápad, Pane, pomôž mi to realizovať. Toto je hlúpy nápad, pomôž mi to odstrániť. Toto som sníval, ako puberťák – odpusť mi, Pane. Toto som sa ľutoval, ako hypochonder, v tomto som zle myslel o onom...
A to sa dá len pred Bohom a v tichu.
Turzovka, 10.6.2016