2 Kr 5, 1-15a- Lk 4, 24-30
Je v prirodzenosti človeka, že mu zovšednejú veci.
Niekto k vám príde a povie: To je tu krásna príroda. Pre nás? Samozrejmosť. Zovšednela nám krása.
Príde taký Afričan čo nevidel sneh, viete čo je to pre neho? Pre nás – niekedy otrava.
Preto majú ľudia radi zájazdy, turistiku, púte. Aby mali zmenu.
Zovšednejú aj ľudia. Zo zaľúbenosti – nič mimoriadne. Niekedy si idú až na nervy. Nik sa nezmenil, len si zovšedneli.
Zovšednejú aj sväté veci. Prvé sv. prijímanie, prvá sv. spoveď... Aké zážitky! Včera sme počuli ako Mojžiš vyzul obuv pred horiacim kríkom. Potom sa s nim div neškriepil.
Kto z Izraela prišiel za Elizeom, aby ho očistil od malomocenstva! Prečo prišiel Náman z Sýrie?
Druhá kniha kráľov to popisuje takto: Zo Sýrie raz vyrazil oddiel jazdcov a z izraelskej krajiny odvliekli do zajatia dievčatko, ktoré potom slúžilo Námanovej žene. Ono povedalo svojej panej: „Keby bol môj pán u proroka v Samárii, určite by ho oslobodil od malomocenstva.“
Musíme obdivovať to dievča, že ju zajatie nezlomilo. Ostala veriacou a upozornila paniu na proroka. Náman na základe toho ide za prorokom Elizeom. Dievča bolo mimo Izrela, asi preto jej to nezovšednelo. Odstalo jej duchovno z domova v cudzine v srdci.
Rovnako si nevieme predstaviť, žeby prišiel Eliáš k svojej susede a povedal ako vdove zo Sarepty v Sidone: Najskôr upeč podplamenník mne. Nebude ti ubývať muky a oleja... Uverila by mu?
Pre Námana i vdovu zo Sarepty (ako i pre unesené dievča) boli proroci niečím výnimočným. Iste veľa počuli o tomto národe o tom ako ich viedol Boh.
A nakoniec je tu udalosť zo života Pána Ježiša: Keď prišiel do Nazareta, povedal ľudu v synagóge: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.“ A bola to 100 % pravda. Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Ježiš bol pre nich niečím všedným. Bol synom tesára, poznali jeho rodinu. Poznali ho od detstva!
Čo robiť, aby nám nezovšednel kostol, sviatosti, modlitba...?
Snažím s napríklad pri adoráciách meniť modlitby, odpovede. Aj keď je odozva: čo to vymýšľa, veď sa to nedá zapamätať. Máme stále iné krížové cesty, modlia sa miništranti, malé deti, birmovanci. Aj je odozva: Kedy bude tí klasická?
Prirodzene, nielen toto nás môže uchrániť pred všednosťou! Môže nám to pomôcť prehĺbiť náš vzťah s Bohom. A o to ide! A to je zmysel pôstu.
Počas pôstu sa máme tiež snažiť o ovládanie zmyslov, našej zvedavosti. Aby sme sa nezháňali za novotami, senzáciami a klebietkami. Toto nám môže pomôcť prežívať vzťah Bohu i vo všednostiach života.
Skúste si hovoriť: Aký krásny všedný deň. Aby sa nestalo nám čo Nazaretčanom: Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Turzovka, 29.2.2016