Dan 3, 25. 34-43, Mt 18, 21-35
Všetci poznáme na pomyslenej trojnožke tri nevyhnutné základy pôstneho obdobia: Modlitbu, pôst (sebazaprenie), almužnu (dobrý skutok).
Kde by sme zadelili odpustenie? Pred všetky tieto tri! Prečo?
- Modlitba:
Ako sa môžeš modliť, ak nevieš odpustiť! Taká modlitba nemá nijaký význam. Je to ako keby sme išli gratulovať matke a hneváme sa so svojimi súrodencami. Mohla by sa matka tešiť takejto gratulácii? Matku by zo všetkých prianí a darov najviac potešilo, keby sme sa zmierili s jej deťmi.
- Pôst (sebazaprenie):
Keby sme sa chceli postiť a hnevali sa, Izaiáš nám hovorí: Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? (Iz 58,6). Mne z toho vychádza i odpustenie. A je to celkom logické. A môžeme argumentovať podobne ako vyššie pri modlitbe. Veď pôst – ak to nie je diéta – je určitou formou kajúcej modlitby.
Čo je väčším sebazaprením ako odpustenie. Odpustiť sa nedá ak sa nepremôžeme, ak sa nevieme ovládať, zvládnuť svoje city, premôcť svoje sebectvo, svoju urazenú pýchu.
- Almužna (dobrý skutok):
Čo môže byť väčšou „duchovnou almužnou“, dobrým skutkom ak nie odpustenie.
A tak vidíme, že odpustenie je pred všetkými týmito troma druhmi pôstu. Je to skutočne základ, na ktorom stojí trojnožka vytvorená modlitbou, pôstom a almužnou.
Odpustenie je základ na vytvorenie spoločenstva navzájom i s Bohom.
V Ježišových najťažších chvíľach jeho ľudská prirodzenosť, zranená hriechmi všetkých ľudí, reagovala rovnako, ako reagujeme my keď nám je ťažko. Kristus v dialógu so svojím Otcom angažuje celú svoju vôľu, aby prekonal ľudskú slabosť a podriadil svoju vôľu Otcovej vôli. Volá s dôverou a odovzdanosťou: Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane! (Lk 22, 42). Kristovu modlitbu o podrobenie svojej vôle Otcovej vôli sprevádza aj modlitba za nás, ktorí sme ho ukrižovali svojimi hriechmi: Oteč, odpusť im, lebo nevedia, čo robia (Lk 23, 34). Tieto Ježišove slová v Getsemanskej záhrade a na kríži budú vždy najvyšším cieľom našej modlitby a nášho premáhania sa.
Učeník totiž nasleduje svojho Majstra tak v plnení vôle nebeského Otca, ako aj v odpúšťaní vín svojím vinníkom. Ježiš nás povzbudzuje, aby sme sa modlili nielen za splnenie Otcovej vôle na zemi, ale aj v nebi. Prostredníctvom našej modlitby sa dostávame nielen k budovaniu kráľovstva na zemi, ale aj ku kraľovaniu v nebi.
Boh chce kraľovať v nebi i na zemi spolu s človekom. Podstatou Božieho kraľovania je jeho láska, jednota a vzájomná zhoda, ktorou chce obdarovať celé ľudstvo. A úplne samozrejme je odpustenie!
Turzovka, 1.3.2016