Hebr 2, 14-18 Mk 1,29-39
Michael Quoist: Plavec sa vynorí aby sa nadýchol, auto zastaví aby natankoval... Človek tiež potrebuje zastať a pouvažovať nad sebou...
Zastavenie je v živote veľmi dôležité. Prečo? Nielen pre oddych. Aby bol človekom. Človek má totiž pudy a inštinkt ako zviera. Nemôže konať iba na ich základe. Potom by bol živočíšny – ako píše sv. Pavol. Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. (1 Kor 2,14)
Kristus zastavenie, osamotnenie považoval za samozrejme. Evanjelista Marek píše: Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.
Aký má súvis osamotenie, modlitba so živočíšnosťou? Ak sa zastavíme, musíme uvažovať. Začnú sa mysľou víriť myšlienky, musíme sa im venovať. Pýtame sa prečo som takto reagoval, prečo ma popadol tento smútok, čo ma potešilo, prečo? – a už nekonám na základe pudu, inštinktu, vášne, ale na základe rozumu, uvažovania. Vlastne si to iba uvedomujem a nabudúce môžem konať ináč. Stávam sa človekom! Ak sa nezastavíme, neuvažujeme, sme ako loď bez kormidla, auto bez volantu, „utrhnutý vagón“...
Prečo sa vyhýbame samote? Prečo sa bojíme samoty? Možno sa bojíme svojich postojov, myšlienok, výčitiek svedomia.
Nestáva sa vám, že začnete sa modliť a hneď vám kde-čo napadá? Poviete, že vás pokúša zlý duch. Skúste sa zastaviť byť v samote, len tak, aj bez modlitby. Aj vtedy vám kde-čo napadne. Je to prirodzené. Sme ľudia, myšlienky sa nám musia víriť hlavou. A je to dobre. Môžeme ich triediť, tie dobré nápady prijať za svoje, zlé postoje napraviť...
Rozdiel je samota a osamotenosť. Psychológ McGinnis hovorí o potrebe aby si aj manželia nechali priestor jeden pre druhého. Je treba byť sebou, aby sme sa mohli dávať inému.
Priznám, uvažoval som nad tým, či som neurobil zlé, keď som požiadal, aby 15 minút pred sv. omšou bolo ticho. Možno to bolo predčasné a nepripravené. Bola voči tomu znesená aj kritika. Teraz si uvedomujem, možno väčšina, že je to dobré riešenie. Ináč je nebezpečenstvo, že síce budeme sa dosť modliť, ale nebudeme pred Bohom, nebudeme v tej plodnej samote, ktorá robí zo živočícha človeka.
Čo sa stane ak nehľadáme samotu a nemáme čas na oddych a sústredenie?
Nebezpečie horúčky vášni a iných neduhov. Potom sa môže stať, že nám musia doviesť Ježiša – ako k Petrovej svokre, alebo nás k nemu doviesť.
Preto my sami v samote vyhľadávajme Ježiša.
Turzovka, 14.1.2015