Múd 2, 1a. 12-22, Jn 7, 1-2. 10. 25-30
Žijeme v spoločenstve. Akokoľvek by sme sa snažili izolovať, nedá sa to.
Potrebujeme ľudí a oni potrebujú nás. My vplývame na okolie a oni pôsobia na nás. Nedá sa vyhnúť tomuto vplyvu.
Experimentálne chovali spolu od malička líšku, zajaca, vlka a ovečku. Zvykli si na seba aj keď každý žil svojim životom. Naraz do ich ohrady doskákala žaba. Všetky zvieratá prišli k návštevníčke. Každý z doterajších obyvateľov sa k žabe správal ináč. Experimentátor skonštatoval: Teraz nastane skúška pre ich vzťahy.
Tak je to aj v ľudskej spoločnosti. Vieme aký rozruch spôsobí v triede nový, žiak, v práci nový zamestnanec (to nehovorím o novom šéfovi), do rodiny príde nevesta, alebo zať.
Poznáte ako môže narušiť vzťahy najmä príchod nevesty. Zať chodí do roboty, je menej v rodine, ale nevesta najmä staršia (a teraz sa sobášia starí), sa ťažko prispôsobí, chce vytvoriť poriadky podľa modelu, ktorý si doniesla zo svojej rodiny a tak dáva všetkých do pozoru, alebo ak nie je dominantná, tak trpí. Nečudo, že sú tie rôzne vtipy o svokrách.
Prečo tieto napätia v rodinách, prečo napätie vo veľkej rodine ľudstva vo svete? Rozšírme to: Prečo je na svete utrpenie, choroby, vojny, vraždy, prenasledovanie a smrť? Prečo vo svete vládne nenávisť, faloš, závisť? Tieto otázky takmer denne trápia človeka. Poďme k prameňu tejto veľrieky sĺz, zla a smrti. Tam nájdeme odpoveď na našu pálčivú otázku. Dobre to vyjadril geniálny vedec a hlboko veriaci kresťan Pascal: „Len čo som pochopil kresťanskú náuku o dedičnom hriechu, otvorili sa mi oči! Všade som začal nachádzať stopy tejto pravdy. Áno, každé zlo svedčí, že sme stratili Boha. Vidíme to okolo seba i vo svojom vnútri.“
Jeden z prameňov bolesti vo vzťahoch vyjadril dávny autor v Knihe múdrosti: Bezbožní hovoria vo svojom zvrátenom zmýšľaní: „Číhajme na spravodlivého, lebo nám je na ťarchu. Stavia sa proti nášmu správaniu, vyčíta nám prestupovanie zákona, žaluje, že sme zradili svoju výchovu“ (1. čítanie).
Človek spravodlivý (a taký by mal byť každý kresťan) sa stáva výčitkou pre blúdiacich. To je aj dôvod prečo chceli odstrániť Pána Ježiša. Dnešné evanjelium skonštatovalo: Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina. Bol im výčitkou svedomia.
Stalo sa, čo som hovoril v úvode. Do vzťahov poznačených hriechom vstúpil svätý Boh. Vtedajší ľudia ako aj cele ľudstvo sa rozdelilo. Niektorí ho prijali a nasledovali, iní ho chceli zabiť a zabíjajú. Dnes rôznym spôsobom.
Uvažujme však o sebe! Ako sa správame k okoliu? Postupne si ich zoraďme:
Nežičlivé prostredie:
Žiť v atmosfére zlomyseľných klebiet, podozrievania a vyhrážania, to nie je jednoduché. Zvádza k prirodzeným ľudským reakciám, teda k odplate. V takej situácii človek nazýva pomstu spravodlivosťou a nájde si tisíc výhovoriek, pretože akurát na tento jeho prípad neplatia evanjeliové zásady.
Ťažko je prijať takýto údel a podobať sa Ježišovi a správať sa ako on. Aspoň sa o to pokúsiť. Aspoň to brať ako výzvu k nasledovaniu nášho Pána. Vedieť odpustiť, milovať nepriateľov... No, to je skutočne náročné.
Zlé prostredie:
Mysli sa tu morálne a eticky zlé prostredie. Strhne jedinca na svoju úroveň. Ale tak isto môže zvádzať k povýšeneckému postoju, k namyslenosti, k pohŕdaniu, k pýche. A pritom má slúžiť ako podnet k vystupňovaniu zachraňovacieho úsilia.
Dobroprajné prostredie:
Toto je asi najzriedkavejšie okolie. To sú však naozaj diabolsky nastavené pasce, aj keď ľudia ktorí sú návnadou, to myslia dobre. Ťažko je ostať pokorným, ťažko je uznať svoju nehodnosť a hriešnosť, keď človek žije v atmosfére obdivu. Je to nebezpečenstvo pre kňaza, rehoľnicu... Nielen pre nich.
Jeden manažér: Pochválil som ho a už je môj. Príklad zneužívania „pochvaly“.
A predsa aj toto pokušenie má svoju pozitívnu stránku. Úcta, nech je akokoľvek prejavovaná, má slúžiť ako podnet, aby chválený mal skutočne úctu k svojmu postaveniu. Zaslúžené uznanie aj prázdne pochlebovanie, všetko má byť podnetom k prísnejšiemu skúmaniu: Som taký, za akého ma pokladajú? Som taký, akým mám byť?
Žijeme v spoločenstve. Vplýva na nás, my na okolie. Obstať, znamená nasledovať Ježiša.
Turzovka, 11.3.2016