Farnosť Turzovka

Sk 6, 1-7,  Jn 6, 16-21

Prvé čítanie  nám popísalo vznik inštitúcie v Cirkvi – diakonátu.

Dôvod? Potreba služby a spravodlivosti. Aby sa vyhlo „šomraniu“.

Táto služba sa pomaly v Cirkvi vytrácala, až prišiel II, vatikánsky koncil a on túto inštitúciu obnovil. Dovtedy bola ako nižší stupeň ku kňazstvu.

Katolícka cirkev teraz pozná rád diakonátu buď trvalý alebo dočasný. Dočasný rád diakonátu je prvým stupňom kňazstva pri ktorom sa predpokladá prijatie druhého stupňa kňazstva - presbyterát. V našich diecézach sa zväčša rád diakonátu udeľuje v závere piateho ročníka teologickej fakulty a formácie v kňazskom seminári. Po skončení teologických štúdií v závere šiesteho ročníka sa udeľuje diakonom druhý stupeň kňazstva - presbyterát.

Avšak čo je potom trvalý diakonát? Je hneď v úvode potrebné povedať, že v našich zemepisných šírkach je trvalý diakonát ojedinelý.

Pre čitateľov na internete prinášame návrh KBS pre kritéria trvalého diakonátu. Zámerom je obnoviť túto charizmu v perspektíve služby Cirkvi: 

   ■ Kto sa môže stať trvalým diakonom

 Do prípravy na prijatie posvätného rádu diakonátu, ako kandidáti pre trvalý diakonát, môžu byť prijatí tí, ktorí:

1. prejavili prirodzené vlohy na túto službu;
2. dosiahli úplné vzdelanie s maturitou;
3. žili vzorným kresťanským životom, o čom vydá svedectvo miestny farár alebo iný zodpovedný kňaz;
4. v zamestnaní si svedomito plnia povinnosti;
5. vo svojom bydlisku a na pracovisku majú úctu a neporušenú povesť.

Ak ide o ženatého muža, okrem toho sa ešte vyžaduje:

1. a) aby v manželstve žil aspoň desať rokov, viedol v ňom usporiadaný život a aby spolu s manželkou vychovávali deti v duchu kresťanskej viery;
2. b)  aby manželka dala na to písomný súhlas.

 ■ Za akých podmienok možno prijať diakonát

 Od tých, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú prijať posvätný rád diakonátu ako trvalí diakoni, čo vyjadria vlastnoručne napísaným a podpísaným vyhlásením, ktoré prijme kompetentná cirkevná vrchnosť, sa žiada:

1. ukončené teologické štúdium v odbore katolícka teológia;
2. v prípade slobodných zavŕšenie 35. roku života, v prípade ženatých zavŕšenie 40. roku života;
3. príprava na duchovný život a plnenie formačných povinností;
4. prijať a vykonávať službu lektora a akolytu;
5. prijatie liturgickým obradom medzi kandidátov na diakonát;
6. zúčastniť sa pred diakonskou vysviackou na duchovných cvičeniach;
7. nebyť postihnutý iregularitou alebo prekážkou;
8. predložiť požadované doklady k vysviacke;
9. pred prijatím vysviacky osobne zložiť vyznanie viery a prísahu vernosti pred ordinárom alebo je ho zástupcom;
10. prijať posvätný rád diakoná tu od toho biskupa a v tom čase, ako to určuje kanonický poriadok a liturgické predpisy.

■ Aké sú práva a povinnosti trvalého diakona

1. preukazovať úctu a poslušnosť biskupovi a jeho nástupcom;
2. pomáhať biskupovi a kňazovi pri liturgických sláveniach;
3. s povolením miestneho farára sláviť sviatosť krstu a doplniť vynechané obrady krstu dieťaťa alebo dospelého, ako aj viesť prípravu na krst;
4. uschovávať Eucharistiu, dávať sväté prijímanie sebe a iným, niesť ju zomierajúcim ako viatikum, udeľovať eucharistické požehnanie s pyxidou alebo monštranciou;
5. asistovať pri uzavieraní manželstiev v zmysle platného kanonického poriadku, ako aj viesť prípravu snúbencov;
6. udeľovať niektoré požehnania spojené s cirkevným a sviatostným životom;
7. vysluhovať sväteniny a viesť pohrebné obrady bez svätej omše a obrad uloženia do hrobu (vždy má byť poverený zodpovedným kňazom);
8. v neprítomnosti kňaza viesť bohoslužbu slova;
9. katechizovať deti a dospelých;
10. kázať Božie slovo;
11. vykonávať sociálnu službu a službu chorým;
12. byť nápomocný pri starostlivosti o potreby farnosti;
13. povinnosť modliť sa z liturgie hodín.

Turzovka, 9.4.2016