2 Sam 7, 1-5. 8b-12. 14a. 16, Lk 1, 67-79
Rodičia robia všetko možné pre detí.
Považujú to za samozrejme. Niekedy to deťom aj pripomínajú. Možno je to niekedy aj potrebné! Lebo deti to považujú za samozrejme.
Dobre je, že tu máme Dom sv. Jozefa. Pripomína nám dve veci.
1. Nie všetci rodičia sa obetujú pre svoje deti, nestarajú sa o ne. Vidno ako tým deti trpia. V mnohých prípadoch ich fyzický a duševný hendikep nie je „vrodený“, ale je to dôsledok nedostatočnej starostlivosti od rodičov v útlom veku.
2. Je to poučenie pre ostatné deti. Mali by byť vďačné svojim rodičom, že sa o ne starajú. Asi to treba tým deťom aj pripomínať. Uvedomujú si ostatné deti, že ich rovesníci z detského domova skončia školu, v „decaku“ môžu byť nejaký čas a potom? Bez zázemia rodiny, sociálnych väzieb sú hodene do života – na ulicu.
Vlastne pre nás by malo byť ešte tretie poučenie. Malo by nám to pomáhať prehĺbiť náš vzťah k Nebeskému otcovi. Čo všetko nám Boh dáva! Všimli ste si postoj Dávida v prvom čítaní?
Keď kráľ Dávid býval už vo svojom paláci a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v dome z cédrov, a Božia archa stojí pod stanmi.“
Dávid si uvedomuje, a v tom sa mi veľmi páči a nie je len v tomto prípade, čo všetko mu dáva Boh a chce byt Bohu vďačný.
Aj my máme za čo Bohu ďakovať. Nebývame síce v paláci, nemáme možno pokoj od „nepriateľov“ (ťažkosti), ale... Nie sme na tom lepšie ako deti z detského domova, alebo ako imigranti, alebo tí čo nemôžu prísť do kostola?
Ak si to uvedomujeme, robíme niečo pre Boha? Dávid chcel stavať chrám. Staráme sa o kostol? Uvedomujeme si v akom stave sú kríže, kaplnky, kostol, ale aj obrazy, kríže v našej domácnosti?
Vyzdobovali sme kostol, koľkí birmovanci došli? Zdá sa, že mladí potrebujú učiť sa vďačnosti rodičom – potom budú vďační i Bohu. Stredoveký človek dokázal bývať v chatrči, ale postavil katedrály. Iste, Boh to nechce, ako nechcel aby mu Dávid staval chrám. Ale od nás „na betón“ chce, aby sme mu prejavovali vďačnosť, tým, že pomáhame iným. Nezabetónujme sa v našich problémoch, v našej sebeckosti, ale myslíme na tých, ktorí sa majú horšie ako my!
Misionár sa dozvedel o jednej rodine, že nemá už niekoľko dní čo jesť. Vzal trochu ryže a išiel ju navštíviť. Bola to kvapka na horký kameň, ale mali aspoň dva dni čo jesť.
Matka rodiny sa poďakovala a hneď pred misionárom rozdelila ryžu na dve polovice. „Čo to robíš?" pýtal sa. „Susedia tiež nemajú čo jesť." „Ale pre vás nič nezostane!" „Dosť na jeden deň, či sa nemodlíme v modlitbe Pána: chlieb náš každodenný daj nám dnes, chlieb na jeden deň?"
Boh nechcel aby Dávid staval dom Bohu, Boh sám mu vybudoval dom. Tak je to aj s nami. Boh nám pripravuje dom – večný. Preto chceme so Zachariášom volať:
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, a zároveň mu prejavovať vďačnosť pomáhaním iným.
Turzovka, 2015