Vzťahy medzi Cirkvou a štátom mali vždy problematický charakter a neraz viedli k otvorenej roztržke medzi predstaviteľmi jednej i druhej strany.
Tak sa stalo aj v Anglicku v 12. storočí za čias kráľa Henricha II. a canterburského arcibiskupa sv. Tomáša Becketa.
Svätý Tomáš Becket pochádzal zo zámožnej normanskej rodiny. Narodil sa roku 1118 v Londýne. Po dosiahnutí základného vzdelania v škole rehoľných kanonikov pokračoval v štúdiách vo Francúzsku. Okolo roku 1141 ho canterburský arcibiskup Teobald prijal medzi svojich klerikov a poslal ho študovať cirkevné právo do Bologne v Itálii a do Auxerre vo Francúzsku. Po návrate ho vysvätil za diakona a vymenoval za canterburského archidiakona.
Tomáš Becket mal niektoré cenné vlastnosti, ako napr. veľkú vnímavosť v styku s druhými, mimoriadnu pamäť, pohotovosť v reči a rozhodnosť v konaní, ktoré upútali pozornosť anglického kráľa Henricha II. Roku 1155 ho kráľ vymenoval za svojho kancelára. Tomáš sa stal nielen najvyšším úradníkom v krajine, ale aj panovníkovým najbližším priateľom, sprievodcom a poradcom. Pritom v záujme štátu a kráľa neraz uskutočňoval aj také opatrenia, ktoré boli nepriaznivé pre Cirkev. No na druhej strane bol verný pápežovi. V pápežskej schizme, ktorú vyvolal a udržiaval nemecký cisár Fridrich Barbarossa, Tomáš sa nemálo zaslúžil o to, že Henrich II. podporoval zákonitého pápeža Alexandra III.
Keď v apríli 1161 zomrel canterburský arcibiskup Teobald, kráľ Henrich videl v Tomášovi najsúcejšieho kandidáta na jeho funkciu. Zároveň sa nádejal, že takto bude mať spoľahlivého spojenca pri uskutočňovaní svojej cirkevnej politiky.
Becket sa stal canterburským arcibiskupom v máji 1162. Takto zastával dva najvyššie úrady v Anglicku: svetský ako kancelár a cirkevný ako arcibiskup-prímas. Dejiny nás učia, že v takýchto prípadoch je ťažké rovnako zastávať obidve funkcie. V sporoch medzi svetskými a cirkevnými záujmami sa zvyčajne treba rozhodnúť, či byť väčšmi politikom alebo cirkevným hodnostárom. Tomáš Becket stál pred tou istou voľbou. A rozhodol sa, že bude nielen väčšmi, ale celkom biskupom. Na konci roka 1162 odovzdal odznaky kancelárskej hodnosti kráľovi, aby sa mohol úplne venovať cirkevným povinnostiam, štúdiu teológie a charitatívnej činnosti. Pritom sprísnil svoj súkromný život, takže žil takmer ako mních.
Kráľa Henricha nemilo prekvapilo, keď zistil, že bývalý kancelár zmenil zásadne aj postoj k jeho cirkevnej politike. V rokoch 1163-64 dal Henrich vypracovať tzv. Clarendonské konštitúcie, ktoré mu zaisťovali väčšiu kontrolu nad Cirkvou. Arcibiskup Becket síce proti konštitúciám nič nenamietal, ale nechcel ich podpísať. Znamenalo to, že ich trpí, ale nesúhlasí s nimi. Kráľ dal arcibiskupa odsúdiť za porušenie vernosti a za údajné defraudácie v čase kancelárstva. Becket protestoval, odvolal sa k pápežovi a utiekol do Francúzska.
Arcibiskup bol vo francúzskom exile šesť rokov. V meste Sens sa stretol s pápežom Alexandrom, ktorý prijal jeho súdne odvolanie, ale neprijal demisiu, ktorou sa Tomáš chcel zrieknuť canterburského arcibiskupstva. Po dlhom ťažkom rokovaní sa v júni 1170 dosiahla medzi pápežom a kráľom Henrichom dohoda, na základe ktorej sa Tomáš Becket koncom novembra vrátil do Anglicka. No napätie medzi ním a kráľom ostalo. Keď arcibiskup nechcel odvolať suspenziu niektorých biskupov prv, ako by prisahali vernosť pápežovi, nahnevaný kráľ údajne kričal: "Ktože ma zbaví tohto obťažného kňaza!" Štyria kráľovi rytieri videli v týchto slovách zreteľný povel na násilné odstránenie arcibiskupa. Zabili ho v jeho katedrále 19. decembra 1170.
Arcibiskupa Tomáša Becketa pochovali v Canterbury. Mnísi a ľud ho hneď začali uctievať ako mučeníka, ktorý bol zabitý pri obrane cirkevných práv. A keď sa pri jeho hrobe začali diať zázraky, Canterbury sa stalo významným pútnickým miestom.
Kráľ Henrich oľutoval svoj postup voči arcibiskupovi a usiloval sa zmieriť s Cirkvou. V konkordáte z roku 1172 sa zriekol Clarendonských konštitúcií, ktoré boli príčinou vážnych nedorozumení, a roku 1174 robil pri Becketovom hrobe verejné pokánie. Medzitým, roku 1173, pápež Alexander III. vyhlásil Tomáša Becketa za svätého.
No bojovného arcibiskupa nenechali na pokoji ani po smrti. Takmer 400 rokov po jeho zabití kráľ Henrich VIII., ktorý odtrhol Anglicko od Cirkvi, dal rozbiť jeho hrob a jeho telesné pozostatky rozprášiť. Stalo sa tak roku 1538.
Zdroj: Životopisy svätých