Hebr 7, 25 -8,6, Mk 3, 7-12
Pamätáte si dlhé rady na kdečo? Mne sa vybavuje napríklad dlhý rad na prací prášok. Na nejakú spoločenskú akciu? Na filmy Vinetou, teraz viem, že máme vypredaný ples...
Kvôli čomu a kvôli komu je dnešný človek ochotný sa postaviť do radu? Na spevákov (mladí) určite.
Ale aj na spoveď, či v našej farnosti, alebo napríklad v Čadci. Už ráno do šiestej tam boli rady po dva dní cez celý kostol.
Takže sú rady aj na duchovné záležitosti a to je dobré.
Mňa vždy oslovuje situácia dnešného evanjelia: Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Preto musela byť medzi Ježišom a ľudom vodná bariéra, aby ho netlačili a mohol kázať.
Žiaľ, musíme podotknúť, že to nebolo len kvôli Božiemu slovu, ale možno skôr kvôli sile Ježišovho slova, ktoré pomáhalo uzdravovať, vyháňať zlo z človeka.
Ale taký je už človek. Aj teraz, s čím sa obraciame na Pána? Drvivá väčšina sv. omši je žiadaná za zdravie, prípadne za zosnulých. Pár sa nájde na poďakovanie a nejaké duchovné potreby, ako je obrátenie.
Nedá sa to zazlievať. Možno je to aj dobré – tých ktorých máme radi, chceme mať pri sebe, chceme aby boli zdraví, prajeme im dobro. Je to prejav našej lásky.
Nezabúdajme však na Božie slovo.
Takže, čo je v tom dlhom rade našich prosieb, ktoré smerujú k Pánu Ježišovi?
Nezabúdajme, Ježiš môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral (1. čítanie).
Turzovka, 21.1.2015