1 Sam 3, 1-10. 19-20, Mk 1, 29-39
Základná povinnosť lásky je počúvať (Paul Tillich)
Psychológ Alan Loy McGinnis (vyšli niektoré jeho knihy aj v slovenčine) robil prieskum prečo sú niektorí ľudia v spoločnosti obľúbení. Podľa neho nie sú to šoumeni, ale ľudia, ktorí počúvajú.
Preto vyzýva: Učte sa počúvať.
Veľa ľudí sa považuje za priveľmi tichých alebo neistých v spoločnosti a znepokojujú sa, pretože nevedia povedať nič vtipné. Človek však nemusí byť vtipný a výrečný, aby bol dobrým spoločníkom. Jednoducho musíte vedieť, ako počúvať.
Píše: Kristus bol vynikajúci spoločník. Často sa hovorí, že bol veľký učiteľ a liečiteľ, ale jeho stretnutia s ľuďmi dokazujú, že bol aj mimoriadne pozorný poslucháč. Kládol otázky malomocným, rímskym vojakom, slepcom, rabínom, prostitútkam, rybárom, politikom, matkám, náboženským horlivcom, invalidom aj zákonníkom.
Samozrejme evanjelisti zachytávajú jeho slova, nie počúvanie, ale napríklad z príbehu Ježiša a Samaritánky sa dá vytušiť, koľko ju počúval.
Akí sme vo vzťahu k ľuďom takí sme aj vo vzťahu k Bohu. Aj tu platí: čo ste urobili jednému... mne ste urobili.
Ak počúvame iných, iste počúvame aj Boha a to je vo vzťahu k Bohu asi najdôležitejšie. V prvom čítaní sme počuli pekný príbeh, ktorého vrcholom je: A Samuel povedal: „Hovor, tvoj sluha počúva.“
To je aj vrchol vzťahu k Bohu. Potom môžeme nasledovať Samuela i v tom čo sa o ňom skonštatovalo: Samuel rástol a Pán bol s ním. Ani jedno jeho slovo nepadlo na zem. Človek počúvajúci Boha sa tak stane zvestovateľom Božej vôle. Prorokom. Nečudo, že o Samuelovi sa celý Izrael od Danu až po Bersabe zvedel, že bol ustanovený za Pánovho proroka.
Základná povinnosť lásky je počúvať. Ak počúvame Boha, jeho slovo, obohacujeme sa. Ak počúvame druhých, aj sa obohacujeme aj im pomáhame, prejavujeme lásku.
Pacienti prichádzajú do psychiatrických poradní, pretože nemajú ľudí, ktorí by skutočne počúvali, čo im hovoria.
Keď istá žena prezradila, že bola na psychoanalýze, priateľ z farnosti ju pokarhal: „Máš predsa priateľov kresťanov. Keď máš problémy, prečo sa porozprávaš s nimi?"
„Nuž," odpovedala, „to by som potrebovala, keby ma niekto z nich skutočne počúval. Ale máte vôbec predstavu, ako rýchlo ma moji priatelia prerušia a začnú rozprávať o sebe? Je trápne platiť za to, ale mať niekoho, kto mi poskytne päťdesiat minút sústredenej pozornosti, mi robí ohromne dobre."
Takže nezabudnime na motto: Základná povinnosť lásky je počúvať.
Turzovka, 13.1.2016