1 Sam 4, 1-11, Mk 1, 40-45
Edgar Laurence Doctorow je americký spisovateľ, pôvodom Rus. Niektoré jeho diela boli preložené aj do slovenčiny. V súvislosti so samovražednými atentátmi islamistov napísal knihu: Na čej strane je Boh?
Už názov je veľavravný. Filozofuje nad tým či je Boh na strane Islamistov, či západnej kultúry.
Prišiel k záveru, že ľudstvo je zaťažené dedičným hriechom a ten postihol rovnako západnú kultúru ako aj Islam. Zacitujem aspoň toto: „To, čo zažívam v týchto dňoch, ma privádza na myšlienku, že na princípe dedičného hriechu predsa len čosi je. Je možné, že človek predsa len nie je schopný naplniť svoj potenciál žiť život, ktorý by ho bol hodný."
Táto zaťaženosť hriechu nepostihla iba Islam a Západ a nie je pliagou iba v dnešnej dobe. Vidíme ju i v časoch, ktoré popisuje dnešné prvé čítanie. Starozákonný ľud sa dostal do konfliktu s Filištíncami. Na čej strane bol Boh? Nesporne na strane Izraela, by sme povedali. Veď mal archu. A predsa utrpel zdrvujúcu porážku. Prečo? Boh nemohol podporovať Ofniho a Finésa. Spreneverili sa svojmu kňazskému poslaniu. Dokonca zahynuli. Boh však pripravuje záchranu. Dorastá chlapec Samuel, a Pán bol s ním. Ani jedno jeho slovo nepadlo na zem.
Nezabúdajme, že Boh je otcom všetkých ľudí a tým aj všetkých národov. Boh je na toho strane, kto počúva jeho hlas. Kto ho počúva? Ten kto sa najskôr očistí od dedičného hriechu. Samozrejme k tomu slúži krst. Lenže potom je potrebné počúvať Boží hlas a očisťovať sa od náklonnosti k hriechu a tak premáhať to dedičné zaťaženie. Nech je nám príkladom malomocný z dnešného evanjelia, ktorí prišiel a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“
Potom duchovne očistení budeme počúvať Božie slovo, vnímať Boží hlas vo svedomí a potom bude Boh na našej strane. Či presnejšie, my na jeho. A tak ako Samuel, aj my budeme v tomto poznaní vôle Božej pomáhať aj iným.
Turzovka, 14.1.2016