1 Sam 17, 32-33. 37. 40-51, Mk 3, 1-6
Svätý pápež Ján Pavol II. prišiel s termínmi: „Kultúra smrti“ a „Kultúra života“.
Vieme o čo ide.
Je to v línii Ježiša Krista, ktorý sa dnes pýta: „Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Napriek tomu, že ho obvinia, je za život.
Nezabúdajme na to podstatné a prvotné! Boh je Stvoriteľ – darca života. Cez Vianoce sme si pripomínali – dosť často – Slovo sa telom stalo.. Skrze neho nepovstalo nič z toho čo povstalo... Aj keď ďakujeme rodičom za život, uvedomujeme si, že oni sú len sprostredkovateľmi života.
Neviem prečo zabúdame na to, že Boh chce náš život a chce obohacovať náš život a dokonca chce, aby sme stále žili.
Dúfam, že nepatríme k tým, čo si myslia, že Boh obmedzuje náš život. Bola by to veľká urážka Boha. Badáte to často na svojich blízkych, najmä mladých, ktorí si myslia, že ich Boh obmedzuje.
Žiaľ, nie je to iba u mladých a tých čo sú mimo viery v Boha. Môj priateľ, Peter, s ktorým sme pôsobili v jednom dekanáte, mi poslal v nedeľu SMS s týmto textom:
Pred chvíľkou po sv. omši mi povedala jedná teta: Jaj, môj manžel skolaboval. Ja: Dajte ho zaopatriť. Ona: Ale on zasa nie je tak zle!
Ja ničomu nerozumiem. Neviete niekto, kedy je človek na tom tak zle, aby sa začal zachraňovať? Bolo to po sv. omši, pri ktorej som hovoril, ako sa Ježiš „oženil“, spojil s nami.
Toto kňaza veľmi boli. Preto sa z toho chcel vyžalovať. Nepovažuje táto „hlboko veriaca“ teta, Boha Stvoriteľa za strašiaka? Žijem si život podľa seba a keď bude so mnou zle, tak potom niečo budem robiť. Je podľa tohto tvrdenia pre ňu Boh darca života, život sám?
Pritom Pán Ježiš zachraňuje život, hoc aj vo sviatočný deň.
Budujme kultúru života.
Turzovka, 20.1.2016