Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Svätá Terezka, je zázrakom Božej milosti, darom jeho lásky.

Ináč si jej život, a najmä udalosti okolo nej po jej smrti, nevieme predstaviť.

Chcela byť, a aj bola, skrytá za múrmi kláštora od pätnásteho  roku života. Zomiera 24 ročná a urobila takúto „kariéru“. Bleskovo sa stala známou po celom svete. Snáď niet kostola, kdeby nebola jej socha, obraz.

Jej návšteva na Slovensku po 118 rokoch je toho všetkého dôkazom.

Povedala: Chcela by som sa rozbehnúť do celého sveta, a prišla až do Turzovky.

Terezka totiž v nebi nechce odpočívať.

Keď oznámila svoju blízku smrť, bráni sa proti možným výčitkám, že chce zutekať z boja a utiahnuť sa do pokoja, i keď išlo o oddych v nebi, v ktoré tak dúfa. Hovorí:

            „Počítam s tým, že v nebi nebudem nečinná. Túžim tam ešte pracovať pre Cirkev a pre duše. Prosím o to Pána Boha a som si istá, že ma vyslyší. Vari sa anjeli neprestajne nezaoberajú nami a pritom nikdy neprestávajú hľadieť na Božiu Tvár a rozplývať sa v bezbrehom Oceáne Lásky? Prečo by mi Ježiš nedovolil napodobňovať ich?“

Preto tak mocne dúfa, že bude môcť pokračovať vo svojom poslaní pôsobiť, aby Ježiša na zemi milovali, lebo dar tejto túžby dostala od Boha.

Píše: Dobrý Pán Boh by mi nebol dal túto túžbu robiť po smrti dobro na zemi, keby ju nechcel uskutočniť. Bol by mi skôr dal túžbu oddychovať v Ňom.

Tvárou v tvár celosvetovému uragánu dobrodení, ktoré vyprosila si uvedomujeme, že Boh splnil jej túžbu a ona nám neustále zosiela dar milosti – sype ruže z neba.

Poďme však k jej životu:

Terezka, oficiálne, Terézie z Lisieux Mária Františka Martinová sa narodila 2. januára 1873 v mestečku Alençon v Normandii vo Francúzsku, kde sa stretli a v r. 1858 zosobášili jej rodičia – sv. Louis Martin (1823 – 1894) a sv. Zélia Guérinová (1831 – 1877).

Bola najmladšou z deviatich detí, z ktorých len päť prežilo detstvo: Mária (nar. 1860), Paulína (nar. 1861), Leónia (nar. 1863), Celina (nar. 1869) a Terézia. Rodičia  sv. Louis a sv. Zélia (kanonizovaní 18. 10. 2015) boli zbožní katolíci a obaja uvažovali najprv o rehoľnom živote. Sv. Louis Martin, úspešný hodinár a zlatník, v roku 1870 predal svoj obchod, aby doma mohol pomáhať manželke v jej výnosnom čipkárskom remesle. Päť dcér rástlo v relatívne pohodlnom maloburžoáznom prostredí presiaknutom jednoduchou, ale hlbokou katolíckou zbožnosťou ich svätých rodičov; všetkých päť dcér vstúpilo postupne do kláštora. Štyri dcéry vstúpili do Karmelu v Lisieux; Leónia, „outsider“ rodiny (jej beatifikačný proces práve prebieha), si napokon vybrala rehoľu Navštívenia, ako jej teta z maminej strany – sestra Mária Dosithée.

Predkladám pár dôležitých dátumov:

  1. 11. 1887 – cesta Terézie s otcom a sestrou Celinou do Ríma

       20.11. 1887 – audiencia u pápeža Leva XIII.; Terézia žiada o povolenie vstúpiť do karmelitánskeho kláštora.

  1. 12. 1887 – priaznivá odpoveď biskupa Hugonina predstavenej Karmelu o prijatí Terézie
  2. 4. 1888 – vstup 15-ročnej Terézie do kláštora bosých karmelitánok v Lisieux

Stalo sa niečo nezvyčajné. Keď mala Terézia pätnásť rokov, vstúpila do kláštora bosých karmelitánok v Lisieux (9. apríla 1888) a dostala meno Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre. V rehoľnom živote sa usilovala dokonale spĺňať všetky, aj tie najmenšie povinnosti. Cvičila sa najmä v pokore, evanjeliovej prostote a dôvere v Boha a týmto čnostiam úspešne učila novicky slovom i príkladom.

      Zomrela 30. septembra 1897 ako 24-ročná.

Ako sv. Terezka predpovedala, spustila z neba po svojej smrti „dážď ruží“. Dňa 29. apríla 1923 ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a 17. mája 1925 za svätú.

Ten istý pápež ju 14. decembra 1927 spolu so sv. Františkom Xaverským vyhlásil za hlavnú patrónku misií, hoci v nich nikdy nebola a ani nepracovala. Pius XI. ju nazval „hviezdou svojho pontifikátu”. Jej portrét a relikviu mal stále vo svojej pracovni. Videl v nej „Božie slovo pre naše storočie”.

  1. mája 1944 – ju pápež Pius XII. vyhlásil za „druhú patrónku Francúzka, spolu so sv. Janou z Arku”.

Svätý Otec Ján Pavol II. ju na misijnú nedeľu 19. októbra 1997 vyhlásil za učiteľku Cirkvi, napriek tomu, že okrem vlastného životopisu, niekoľkých úvah, básní, divadelných hier a listov nenapísala teologické diela.

Na celom svete je svätej Terezke zasvätených osem bazilík, desať katedrál; 13 sanktuárií, vyše 1 000 kostolov a okolo 500 kaplniek.

Vzniklo vyše 70 komunít s asi päťtisíc členmi na celom svete, ktorí žijú podľa duchovnej náuky sv. Terézie. Väčšina z nich vyvíja apoštolskú a charitatívnu činnosť.

Toto dievča, táto veľká malá svätica, je v Turzovke medzi nami!

Jej život aj na: http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-a-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/468-sv-terezia-z-lisieu

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.