1 Sam 24, 3-21, Mk 3, 13-19
V súvislosti s návštevou svätej Terezky v našej farnosti, som rozprával s manželmi o povolaní a karmelitánskej reholi do ktorej patrila.
Obaja, najmä manželka, hovorili o tom, že pre nich by bola ťažká odlúčenosť od sveta. Prejavili obdiv, že aj v dnešnej dobe má nasledovníčky.
Rehoľa karmelitánok je v Košiciach. Keď dosiahli počet, ktorý im stanovila zakladateľka svätá Terézia Avilská, postavili s kláštor v Detve. Bol som v ňom tesne predtým, než sa tam nasťahovali. Pýtal som sa pána dekana, ktorý ma sprevádzal, kde zohnali peniaze. On odpovedal v tom zmysle, že to ani on nechápe a podľa neho je to hotový zázrak. Sú totiž klauzorované – vôbec nechodia na verejnosť. Modlia sa a dostanú peniaze. To je, čo?! A majú stále povolania. Neviem, či nejdú stavať ďalší kláštor.
Povolanie. Dnes sme počuli: Ježiš vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel. A vždy sa nájdu tí, čo ho nasledujú. Aby ho nasledovali tí, ktorých vyberie vyzýva: Proste pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy. Je to teda i o modlitbe.
Stále viac sa však presviedčam, že je to tajomstvo. Je to o inom, ako hovorí tento úsmevný príbeh.
Mladý šľachtic prišiel k svätému opátovi a chcel, aby ho prijal do svojej rehole. Opát chcel najprv spoznať jeho duchovné sklony a schopnosti, aby sa potom rozhodol, čo mu poradiť. Mladík, plný hrdosti vstal a začal hovoriť: Ja sa vždy obliekam iba do bielych šiat. Ja nepijem nič, okrem vody. Ja sa v zime neoblečený váľam po snehu, aby som umŕtvoval svoje telo. Ja si dávam do svojich topánok aj klince, aby ma aj tie umŕtvovali. Ja každý deň nariaďujem svojmu zbrojnošovi, aby ma 40 x udrel bičom. Ja... Ja... a znova ja...
Práve v tej chvíli pred oknom cely, v ktorej sa rozprávali, zjavil sa kláštorný kôň. Išiel ku korytu, napil sa vody a pred vchodom do maštale sa vyváľal v snehu.
Opát zakončí: Vidíš! Aj tento tvor je biely. Nepije nič okrem vody. Holý sa váľa v snehu. Klince má pod nohami. Viac ako 40 x denne sa mu dostane úderov od korbáča. A keď to všetko dáme do hromady, ostane iba koňom a nič viac. Pre rehoľníka je potrebné niečo iné a to ostatné nasleduje až potom.
Aj keď som sa rozhovoril o kňazskom, či rehoľnom povolaní, každý kresťan je povolaný.
Pekne o tom hovorí pápež František (22.5.14): „Kresťanské povolanie je toto: zostať v Božej láske. To znamená, dýchať, žiť z tohto kyslíka, žiť z tomto vzduchu. Zostaňte v Božej láske. A aká je jeho láska? ‚Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás.‘ Je to láska, ktorá vychádza od Otca. Vzťah lásky medzi ním a Otcom je tiež vzťahom lásky medzi ním a nami. Ježiš nás žiada, aby sme zostali v tejto lásky, ktorá pochádza od Otca.“
Svätá Terezka nám v tom dala pekný príklad.
Turzovka 22.1.2016