2 Sam 24, 2. 9-17, Mk 6, 1-6
Viackrát, pri rôznych príležitostiach a od ľudí v rôznych profesiách počúvam: Darilo sa mi, ale viete ako to chodí! Závisť.
A nasleduje rozprávanie o tom, ako závisť spôsobila ťažkosti a prestalo sa im dariť.
Až sa mi nechce veriť, či to bola skutočne závisť, ktorá spôsobila neúspech, alebo osobné zlyhanie a následne vyhováranie sa na závisť iných.
Nášmu národu sa každopádne pripisuje táto zlá vlastnosť. Ale nebola aj u rodákov Pána Ježiša?
Sme toho svedkami aj v nazaretskej synagóge. Všetko bolo v poriadku až do tej chvíle, keď Ježiš po prečítaní Izaiášovho proroctva povedal: “Dnes sa splnili slová Písma, ktoré ste práve počuli!” Reakcia ľudí nenecháva na seba dlho čakať: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“
Čo im on už môže niečo nové povedať? Bolo pre nich neprijateľné, aby ten, ktorý žil medzi nimi, ktorého rodinu poznali, bol pomazaný Mesiáš, ktorého predpovedal Izaiáš.
Môžbyť, že je to spomínaná závisť. Ako ináč to vysvetlíme?
Asi si povedali: My sme predsa vzdelaní v Písme, my máme rabína, čo nás má učiť tento tesár. Vieme čo je zač, poznáme jeho rodinu... A nespoznali Mesiáša.
Jean Anouilh, francúzsky dramatik, v jednom svojom diele predstavuje šokujúcu scénu z posledného súdu. „Spravodliví – istí si svojimi rezervovanými miestami – stoja v tlačenici pred bránou raja. Netrpezlivo prešľapujú a chcú sa čím skôr dostať do vnútra. Náhle medzi nimi nastane zmätok. Zástupom sa šeptom nesie zvesť: vyzerá to, že tým iným bude odpustené! Na okamih všetci onemeli a potom s najväčším pobúrením začali volať: „Keby sme to boli vedeli skôr...“ Zlosť ich zalievala čoraz viacej, čoraz hlasnejšie boli potupné výkriky na adresu Pána Boha.“
Často tí čo sú mimo diania vo farnosti a nenavštevujú kostol majú výhovorky: Keď tam chodia tí čo by nemali! Sú tam v prvých laviciach a oni si to nezaslúžia. Sami nejdú a závidia tým čo tam sú.
Opäť to známe: Hlavný hriech, závisť, je koreňom ďalších: Ohovárania, osočovania, nenávisti. Dokonca pri takomto postoji závisť ohrozuje spásu.
Turzovka, 3.2.2016