Sir 47, 2-13, Mk 6, 14-29
Prečo niekoho uznávame, máme ho v úcte?
Evidentne preto, že nám urobil niečo dobé, uznáva nás, pochváli nás... To zaváňa sebectvom a je to vec citu.
Skúsme sa odosobniť. Bez ohľadu na to, ako sa niekto prejavuje voči nám, dokážeme si vážime na iných?
Dnes v prvom čítaní sme počuli oslavné reči o Dávidovi. Vieme, že Jonatan si ho vážil pre šľachetnosť. Dávid bol v jeho očiach veľký, lebo dokázal nasadiť život, aby zachránil česť národa i Boha v boji proti Goliášovi. Jonatan pritom z toho nič nemal. Jeho otec Saul mu to aj vyčítal, lebo videl, že Dávid mu preberie kráľovstvo. Šľachetný človek (Jonatan) si vie vážiť šľachetnosť.
Skúste ohodnotiť vlastnosti aktérov Jánovej popravy. Kto si tam zaslúži obdiv?
Všetci: Herodes, Harodias, dcéra i hodujúci, ako každý človek chceli dobro. A ale len pre seba, na úkor iných, dokonca za cenu života Jána Krstiteľa.
Kto nebol sebec? Ján Krstiteľ. Jemu išlo o dobro spoločnosti. Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“
Obdiv si zasluhujú aj Jánovi učeníci. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu. Nebalí sa perzekúcii od Herodesa.
Turzovka, 5.2.2016