Iz 55, 10-11, Mt 6, 7-15
Mám pekný živý kvet.
Naraz badám, že vädne. Aj som ho polieval a nič. Chybou bolo to, že ozdobný kryt na kvetináči bol vysoký, voda stekala a neostala v hline.
Všetkým aj neodborníkom je to jasné: Bez vody niet života.
Dážď nám doslova padá z neba napojí zem a zúrodní ju, aby z nej klíčilo, aby obdarovala rozsievača semenom a dala chlieb hladnému (1. čítanie).
Izaiáš vodu, dážď prirovnáva k Božiemu slovu, keď pokračuje: tak bude so slovom, ktoré vychádza z mojich úst: nevráti sa ku mne naprázdno, ale vykoná všetko, čo chcem, a vydarí sa jeho poslanie.
Tieto slova proroka sme čítali v súvislosti s modlitbou ako dokreslenie evanjelia, v ktorom nás Pán Ježiš poučuje: Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.
Tak čo je dôležite pri modlitbe? To, na čo nás upozornil prorok. Nechať, aby Božie slovo padlo do úrodnej pôdy našej duše. A to je vtedy ak sa nevráti ku mne naprázdno, ale vykoná všetko, čo chcem, a vydarí sa jeho poslanie.
Teda, nehovorme veľa Bohu, veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili, ale veľa počúvajme!
Ako sa dá Boh počúvať. Prorok sám hovorí, že je to Božie slovo, ktoré zostupuje k nám ako blahodarná voda. Preto po kázni zvykneme nechať priestor (aspoň symbolický) na uvažovanie. Večer pri každodennom spytovaní svedomia pouvažujme ako sme realizovali počuté, či prečítané, Božie slovo v našom živote.
V súvislosti s chlapcom Samuelom sme čítali, že nenechal padnúť Božie slovo na zem. Prorok Izaiáš to vyjadruje zvratom: nevráti sa ku mne naprázdno, ale vykoná všetko, čo chcem, a vydarí sa jeho poslanie.
Všimli ste si, keď Pán Ježiš naučil apoštolov otčenáš, dodal: Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.
Teda: Nepovedal, len hovorte, hovorte, naopak povedal: Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania a potom zdôraznil potrebu odpúšťať. To je počúvať jeho (Božie slovo) a uskutočňovať ho.
Môže sa stať to, čo s mojim kvetom. Môžeme byť polievaní Božím slovom, ale ak Bohu len hovoríme a nepočúvame ho, potom (duchovne) vädneme. A na vine môže byť „ozdobný kryt“ nášho života - modlitba. Samozrejme nesprávna!
Dlhá, 16.2.2016