Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Dt 26, 16-19, Mt 5, 43-48 

Je prirodzene mať niekoho rád.

Je nadprirodzené milovať aj nepriateľov. Samozrejme nemusí (možno ani nemôže) to byť citovo, ale vôľou. To sa nám podarí vtedy, ak si to rozumom zdôvodníme.

Dôvody:   

  1. Máme byť synmi a dcérami nebeského Otca.

Vieme, že každý z nás niečo zdedí po svojom pozemskom otcovi. Môžu to byť modré oči, alebo čierne vlasy, alebo vysoká postava, alebo chôdza, alebo povaha. Otcovia sa aj často chvália, ako sa deti na nich podobajú.

Ak máme byť deťmi nebeského Otca, mali by sme tiež po ňom niečo zdediť. On chce, aby sme predovšetkým zdedili lásku k nepriateľom. Ak sme to zdedili, môže sa s nami chváliť, že sa na neho podobáme. Ak nie, žijeme v klamstve. Hovoríme si, že sme Božie deti, ale na Boha sa nepodobáme. A ak sa teda nemodlíme za nepriateľov, o Božom otcovstve radšej nerozprávajme.

  1. Hovoríme si honosne „bratia, sestry v Kristovi“.

Aj v prirodzenom živote sa súrodenci na seba podobajú. Môžu mať dosť odlišného, ale aj veľa spoločného. Keď už nič iné, aspoň vonkajšie znaky, vyrastajú v jednej rodine. Ak má byť naším bratom Kristus, tak isto by sme sa mali na neho v niečom podobať.

K Ježišovi napríklad prišiel Judáš a on sa nechal od neho pobozkať. Neodvrátil tvár od toho, ktorý ho zradil. A nazval ho dokonca: Priateľ.

A na kríži sa modlil za nepriateľov a prosil svojho Otca, aby im odpustil. Ak sa v tomto nepodobáme na Ježiša, tak sme veľmi ďaleko od príbuzenstva s ním. Sme skupina ľudí, ktorá sa neprávom zmocnila pomenovania: „brat v Kristovi a sestra v Kristovi“. A nikto na nás nikdy nepovie, že máme niečo z Krista.

Prečo sa máme ešte modliť za nepriateľov?

O našich nepriateľoch povieme tisíce zlých slov. Povieme ich iným ľuďom, hovoríme ich aj Bohu. Keby sme len polovicu z tých slov premenili na modlitby za našich nepriateľov, zažili by sme dva efekty:

         a) Naše srdce by sa naplnilo láskou a rozumnosťou a my by sme začali spoznávať, že vlastne ani nemáme nijakých nepriateľov. V modlitbe by sme ináč chápali veľa vecí.

         b) Našimi modlitbami a sv. omšami by sme našim nepriateľom vyprosili také milosti od Boha, ktoré im on chce dať na základe našich modlitieb. Spoznali by sme, že našou zásluhou sa nepriateľ stáva lepším človekom.

Keď sa za nepriateľov nebudeme modliť a nepremeníme naše nadávky a zlorečenia na modlitby, tak tieto dva efekty nezažijeme. Naše srdce ostane stále plné nenávisti a hlúposti a naši nepriatelia sa ešte viac utvrdia v svojom nepriateľstve.

Počas francúzskej revolúcie roku 1848 bol ranený generál Damesme. Rehoľnej sestre, ktorá sa o neho starala, povedal: „Sestrička, tu je päť frankov. Obetujte ich na dve sv. omše. Jednu za toho, ktorý ma zabil a druhú za mňa.“ To boli jeho posledné slová. (Klimaszewski, s. 148).

Denne sa viackrát modlíme Otče náš. Boha nazývame Otcom a prosíme ho, aby nám odpustil, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom. Porozmýšľajme niekedy nad slovami tejto krásnej modlitby. Dovoľme jej, aby sa nás zmocnila. Aby nás urobila naozaj synmi a dcérami nebeského Otca. Aby nás urobila bratmi a sestrami Krista. Aby nás naplnila láskou a múdrosťou. 

Kňaz Jaroslav Mačovský, ktorý sa v Brezne venoval chorým v nemocnici hovorí: Jedna ťažko chorá pani nechcela odpustiť. Pýta sa je: Ako sa modlite Otčenáš. Veď tam je Odpusť nám naše viny... ona: Ja to vynechávam. Aspoň bola úprimná.

Nebolo by lepšie úprimne sa pomodliť túto prosbu a odpustiť?

 Turzovka, - Dom sv. Jozefa, 20.2.2016




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.