Dnes slávime zvláštny sviatok, ktorého nezvyčajný názov treba vysvetliť.
Sviatok Katedry sv. Petra sa uvádza na deň 22. február už v „Depositio Martyrum“ (r. 354) Podľa tradície to bol deň, v ktorom sa sv. Peter ujal rímskeho biskupstva. Slávením Katedry sv. Petra sa vlastne slávi učiteľský úrad Petra, jeho primát ako charizma jednoty Cirkvi. V otázkach viery musí tiež existovať určitá autorita. Primát nepredstavuje len čisto právnu záležitosť, právo zasahovať do Cirkvi na celom svete, ale je to charizma, ktorá je daná v prospech celej cirkvi. Námietky voči Primátu sa stratia, ak v ňom prestaneme vidieť nejakú absolutistickú moc, ale naopak prostriedok jednoty a kontinuity cirkvi, a tiež ak zoberieme do úvahy, že vedľa pápeža stojí kolégium biskupov reprezentované synodou.
Čo je to katedra? Katedra je miesto, z ktorého sa prednáša nejaká náuka. Katedra je vždy potvrdzovaná príslušnou odbornou autoritou. Nemôže si hocikto zriadiť vedeckú katedru a hlásať svoje výmysly ako oficiálne učenie. A takisto nemôže hocikto udeľovať akademickú hodnosť. I v bežnom živote platí, že každý učeň sa učí u svojho majstra a každý správny učeň stavia na skúsenostiach a vedomostiach majstra. Nikto mu však nebráni, aby toto zdedené učenie neobohatil o svoj prínos, ak skúsenosť preverí, že jeho učenie je zdravé.
Keď tieto pravdy bežne uznávame vo svete vedy, keď uznávame, že nie každý človek môže prednášať atómovú fyziku, keď i vo vede, vzhľadom na svoj obmedzený rozum, sme často odkázaní na vieru, prečo by sme mali toto právo odmietať v tak zložitej skutočnosti, ako je štúdium Božieho Zjavenia. Viera sa tu javí ako schopnosť prijímať určité pravdy, ktoré si nemôžeme zmyslami a dokonca ani svojím obmedzeným rozumom overiť. Prijímať ich pre autoritu hovoriaceho. Autoritu však zaručuje odbornosť a mravnosť.
Autoritou v oblasti viery je svedok. Človek, ktorý môže podať buď osobné svedectvo, alebo dokázať súvis s generáciami predošlých svedkov. Sv. Peter sa označuje ako svedok Kristovho utrpenia. Kristus po svojom zmŕtvychvstaní dáva zvláštnu právomoc nad veriacimi: „Pas moje ovečky“.
Nám kňazom sa sv. Peter prihovára: „Starších, čo sú medzi vami, prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, ale aj účastník jeho slávy, ktorá sa má v budúcnosti zjaviť: Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne; nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda. A keď sa zjaví Najvyšší astier, dostanete nevädnúci veniec slávy.“ (1 Pt 5,1-5). Autorita v Cirkvi sa nemá praktizovať ako svetská vláda. Autorita v Cirkvi je daná tým, že duchovný pastier je vzorom.
Sv. Augustín takto uvažuje nad úradom apoštola Petra: „Svätý Peter, prvý z apoštolov, pre svoju ohnivú lásku ku Kristovi zaslúžil si počuť: „A ja ti hovorím: Ty si Peter." Keď on povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha," Kristus jemu: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev." Na tejto skale postavím vieru, ktorú vyznávaš. Na tom, čo si povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha," postavím svoju Cirkev. Lebo ty si Peter. Meno Peter je odvodené od skaly, a nie skala od Petra. Peter je od skaly tak ako kresťan od Krista.
Ako viete, Pán Ježiš si ešte pred svojím umučením vyvolil učeníkov, ktorých nazval apoštolmi. Medzi nimi si skoro všade jediný Peter zaslúžil zastupovať celú Cirkev. V takomto zastúpení celej Cirkvi smel počuť: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva." Lebo tieto kľúče nedostal jeden človek, ale jednota Cirkvi. Preto sa teda hovorí o Petrovom vynikajúcom postavení. On predstavoval samu všeobecnosť a jednotu Cirkvi, keď mu Pán povedal: „Tebe odovzdávam," čo odovzdával všetkým. Aby ste vedeli, že Cirkev dostala kľúče od nebeského kráľovstva, počúvajte, čo Pán na inom mieste hovorí všetkým apoštolom: „Prijmite Ducha Svätého." A pokračuje: „Ak niekomu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, ak ich niekomu zadržíte, budú zadržané."
Právom teda Pán aj po zmŕtvychvstaní iba Petrovi zveril svoje ovce, aby ich pásol. Nie že by si iba jediný z učeníkov zaslúžil pásť Pánove ovce, ale keď Kristus hovorí jednému, odporúča sa jednota. A predovšetkým Petrovi, lebo Peter je medzi apoštolmi prvý. Nezarmucuj sa, apoštol! Odpovedz raz, odpovedz dvakrát, odpovedz tri razy. Nech tri razy zvíťazí vyznanie v láske, lebo tri razy strach zvíťazil nad sebavedomím. Tri razy treba rozviazať, čo si tri razy zviazal. Rozviaž láskou, čo si zviazal strachom. A Pán raz i druhý raz a tri razy zveril Petrovi svoje ovce".