Vlastnosťou lásky je, že sa dáva, šíri a necháva sa spoznávať.
Boh je láska. Preto svoje šťastie a blaženosť dáva ďalej, chce sa s ňou podeliť. Najskôr sa o svoje šťastie delí, ešte pred stvorením sveta – čo je nám ťažko predstaviť si – s duchovnými bytosťami, ktoré sú mu podobné a ktoré voláme anjeli. Mali by to byť bytosti stvorené Bohom a ktoré majú mohutnosti rozumu a vôle.
Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) v čísle textu (č.t.) 311 píše:
Anjeli a ľudia, rozumové a slobodné tvory, musia napredovať k svojmu poslednému určeniu slobodnou voľbou a uprednostňujúcou láskou. Môžu teda zísť z pravej cesty. V skutočnosti zhrešili. Tak vstúpilo do sveta mravné zlo, neporovnateľne horšie ako fyzické zlo. Boh nie je nijakým spôsobom, ani priamo, ani nepriamo príčinou mravného zla. Ak ho pripúšťa, tak len preto, že rešpektuje slobodu svojho stvorenia a tajomným spôsobom dokáže z neho vyvodiť dobro: Lebo všemohúci Boh... keďže je nanajvýš dobrý, by nikdy nedovolil, aby v jeho dielach jestvovalo akékoľvek zlo, keby nebol dosť mocný a dobrý vyvodiť zo samého zla dobro.
Tí anjeli, ktorí nezišli z pravej cesty žijú po vzore Stvoriteľa pre lásku. KKC 350 o tom píše: Anjeli sú duchovné stvorenia, ktoré neprestajne oslavujú Boha a slúžia jeho spásonosným zámerom voči iným stvoreniam. „Anjeli spolupôsobia pri všetkom, čo je pre nás dobré“.
V č.t. 351: Anjeli obklopujú Krista, svojho Pána. Osobitne mu slúžia pri plnení jeho spásonosného poslania voči ľuďom a č.t. 352: Cirkev uctieva anjelov, ktorí jej pomáhajú na jej pozemskom putovaní a ochraňujú každú ľudskú bytosť.
Prečo teda náš Nebeský otec „potrebuje“ anjelov. Ako som vyššie uviedol, Boh ich chcel obdarúvať láskou. A k láske patrí i spolupráca. Preto anjeli spolupôsobia pri všetkom, čo je pre nás dobré.
Na cyklotúry a teraz na florbal chodí matka so synčekom, ktorý je len škôlkar. V nedeľu nám cez prestávku ponúkal koláčiky. S hrdosťou hovoril: A ja som ich piekol. Matka prisvedčila: Áno, Samko mi pomáhal. Viete si predstaviť ako Samko pomáhal, ale... Iste mali z toho obaja radosť. Matka má synčeka rada a dovolí mu aj zavadzať pri práci.
Rozpamätajte sa, ako ste sa cítili, keď vám otec, alebo matka dovolili v niečom „pomáhať“. Môj otec zbíjal vráta na humno. Ja asi tretiačik som s k nemu pomaličky pridal, zobral kladivko a „chytil som sa roboty“. Bol som potešený, že ma otec nevyhnal, ale ešte mi ukázal kde a ako mám biť klince. Keď som odchádzal z „pracoviska“ bol som hrdý. Priam som sa vznášal, keď len tak poznamenal, že som mu pomáhal pri výrobe vrát.
Takáto spolupráca je výchovná a pre všetkých obohacujúca.
Pri týchto zážitkoch by sme si mohli myslieť, že Boh nám len tak trošku dovolí „hrať sa na piesočku“. Ako matka pečie so synčekom, alebo otec robí vráta s chlapcom.
Nie, Stvoriteľ nám dáva omnoho väčší priestor. Dovolím si poznamenať ešte inú skúsenosť. Bol som gymnazista, keď sme s otcom klasickými kosami pokosili veľkú parcelu. Keď sme sa unavení vracali z poľa mal som opäť zvláštny pocit – už nie chlapca, ale mládenca, muža. Aj otec z toho mal zážitok, lebo tesne pred smrťou mi pripomenul, ako sme spolu kosili. Toto už viac naznačuje spoluprácu Stvoriteľa, anjelov a ľudí.
A tak Boh dovoľuje anjelom, ktorý nás majú radi, veď sú Boží, pomáhať „strážiť nás".
Viem, že do vzťahu Stvoriteľa a stvorenia príliš vkladám, vkladáme naše pocity a skúsenosti, ale dá sa to ináč? My Boha i jeho duchovné stvorenia anjelov, môžeme chápať – aj keď veľmi slabo - len takto, cez analogický most.
Takže, buďme vďační za anjelov a spolupracujme s nimi na budovaní nášho života a dovoľujem si povedať i sveta, na naše dobro a slávu Božiu.
Turzovka, 2.10.2015