Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Jon 3, 1-10, Lk 10, 38-42

 Život nám prináša množstvo rôznych nečakaných situácii.

Riešime ich podľa svojej „nátury“ (niekto spanikári, niekto sa rozčúli, niekto pokojne uvažuje, iný ostane ako „obarený“...), zvyklosti, bontónu...

Návšteva Pána Ježiša v Betánii u Lazara a jeho sestier patrí k náročným situáciám. Ježiš bol výnimočná osobnosť s ktorou sa chcel kdekto stretnúť. Návšteva bola určitou prestížou, ale i náročná na pohostenie. Ježiš bol vždy obklopený apoštolmi a učeníkmi. Túto situáciu riešili dve sestry rozdielne.

Lukáš návštevu popisuje takto: Mária si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo, ale Marta mala plno práce s obsluhou.

Tento postoj býva zvyčajne až zneužívaný na permanentnú diskusiu o rehoľnom (kontemplatívnom) a „ostatnom“ povolaní. Obyčajne staviame Martu a Máriu do opozície a diskutujeme o nadradenosti kontemplatívneho života nad aktívnym a opačne.

Sme zvyknutí na stručné kategórie: Marta – to je “normálny” život vo svete (rodina, práca, frmol, stres...) a Mária – to je “špeciálny” život v kláštoroch (modlitba, kontemplácia, ticho, pokoj...). Koľkokrát v duchu (ale i nahlas) argumentujeme: „Ja by som aj chcel byť ako Mária, ale nie som na to stavaný.” Alebo: „Ak budeme všetci ako Mária, kto sa postará o rodinu?”

Ale koľkokrát sa ozve i zo strany členov kontemplatívnych reholí: “My plníme úlohu Márie a modlíme sa za tých, ktorí vo svete zastupujú Martu.”

Ježiš však určite nemal na mysli rozdiel medzi rehoľnými sestrami a manažérmi, ani pustovníkmi a ženami, ktoré okrem detí a domácnosti musia ešte myslieť na povinnosti v zamestnaní a postarať sa o nevládnych rodičov a svokrovcov. Ježiš myslel na každého človeka – muža i ženu, v každom postavení. Mníšky v klauzúre sú takisto povolané byť zároveň Martou i Máriou, ako aj zástupca firmy, ktorý musí pravidelne lietať napríklad medzi Bratislavou a Bruselom, alebo Jonáš ktorý je poslaný do Ninive (človek, ktorý má nezvládnuteľnú úlohu).

Na ilustráciu, ako s dostávame do rôznych, až stresových situácii. A to vo všetkých povolaniach:

V Brezne kde sme mali hospic, rehoľnica - zdravotníčka mala toho veľmi veľa a večer sa zle cítila (navyše ju ešte čakala nočná služba pri chorých), preto ma k nej zavolali vyslúžiť pomazanie chorých. Od únavy padala. Hovoril som predstavenej, aby jej nejako umožnila oddych, vlastne chcel som hovoriť. Nehovoril som, lebo ona bola ešte možno vyčerpanejšia. Práve to bolo v čase keď sme zháňali financie. Vláda prestala vo veľkej časti financovať súkromné (teda aj cirkevné) inštitúcie. Doliehali na ňu rôzne starosti. Neostávalo mi iba frflať na „sociálnu vládu“, lebo práve v ten deň som bol pozvaný do podobnej inštitúcie (lenže štátnej), kde veľkolepo otvárali prístavbu, kde mali sedačky ako v banke, kde bol dostatok financií aby zaplatili zdravotný personál.

Zároveň v ten deň bolo v tom meste aj množstvo matiek, ktoré padali únavou zo starosti o deti, o svojich starých nevládnych rodičov, množstvo otcov ktorý sa trápili v robote a nemali to zaplatené... Nuž, každý by si rád vybral lepší, ľahší podiel...

Každý Ježišov učeník sa má, napriek vyššie uvedenému, učiť byť Martou a Máriou súčasne a neustále sa usilovať o rovnováhu medzi aktivitou a načúvaním, medzi činnosťou a tým, čo jej dáva zmysel. Presne tak ako sám Ježiš, ktorý “denne učil v chráme” (porov. Lk 19,47), ale dokázal sa utiahnuť “na osamelé miesto” (Lk 4,42), aby sa rozprával so svojím Otcom.

Ježiš “mal rád Martu i jej sestru“ (Jn 11,5). Napokon keď dvakrát opakuje jej meno: „Marta, Marta, staráš sa...“, nie je to prejav priateľstva a sympatie? Prečo ju teda kára? Ja sa domnievam, že s ňou súcitil.

Ježišovi, zdá sa, nesedí, keď sa s niečím preháňa. Aktívny život v službe druhým je v poriadku, ale len vtedy, keď sa rodí z dôverného dialógu s Pánom. Len pri jeho nohách dostáva život a každá aktivita, ktorá k nemu patrí, ten správny zmysel. Inak budeme len zadychčane utekať sem-tam bez toho, aby sme vedeli prečo.

S Ježišom môžeme zvládnuť aj stresové situácie v nádeji čo povedal sv. Pavol: Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať (1 Kor 10,13).

 Turzovka, 6.10.2015




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.