Ef 2, 19-22, Lk 6, 12-19
Predstavte si, žeby niekto chcel založiť veľkú organizáciu, podnik, ktorý by sa mal rozšíriť do celého sveta a trvať do konca sveta.
Robil by veľmi starostlivo výberové konanie. Vybral by „špičkové mozgy“. Prihlásení uchádzači by museli preukázať svoje schopnosti. Do konkurzu by sa mu ťažko niekto prihlásil, lebo by ho považovali za pomäteného.
Pán Ježiš sa na túto úlohu podujal. Potreboval si vybrať svojich najbližších spolupracovníkov. Evanjelista píše: Ježiš vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Jeho prvým a hlavným spolupracovníkom bol teda Nebeský otec. Až potom, keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi.
Medzi dvanásť apoštolov povolal aj dnešných oslávencov Šimona a Júdu. Čo nám o týchto dvoch mužoch hovoria cirkevné dejiny?
Žiaľ, aj tento rok musím konštatovať, že evanjelium a tradícia nám zachovali veľmi málo historicky podložených údajov. Ale aj to málo nám musí postačiť k vytvoreniu si obrazu o ich osobnostiach, keď si predstavíme, ako opustili všetko čo mali – ženu, deti, svoj domov, a aj napriek všetkým neistotám, nejasnostiam a pochybnostiam zostali Kristovi verní až do smrti. Napriek tomu, že častokrát nerozumeli o čo Ježišovi ide, ostali pri ňom (aj keď nie vždy) a po jeho smrti išli a hlásali jeho učenie v ďalekých krajinách a veľkých mestách.
V novozákonných spisoch sa stretávame s dvojitou podobou Šimonovho mena. Na odlíšenie od Šimona - Petra, mal prímenie Horlivec, po grécky Zelóta. Zelóti, bola to tajná skupina židovských partizánov, ktorá bojovala proti Rimanom a snažila sa zvrhnúť ich nadvládu. Taktiež ho nazývali Šimon Kananejský, pretože pochádzal z Kány Galilejskej. Neskoršie úsmevné legendy ho preto stotožnili so ženíchom, na ktorého svadbe Pán Ježiš urobil prvý zázrak, keď im došlo víno. Toto však uvádzam ako ako ukážku toho, aká je ľudská fantázia.
Po rozídení apoštolov, podľa niektorých prameňov, pôsobil najskôr medzi Židmi v Jeruzaleme a v Palestíne, potom v Perzii.
Jeho druh na misijných cestách, Júda, bol jeden z Ježišových príbuzných. Na odlíšenie od druhého Júdu v zbore apoštolov s prímením Iškariotského, ho niekedy nazývajú Tadeáš. Podobne ako v prípade apoštola Šimona, nevieme s určitosťou, kde presne Júda Tadeáš ohlasoval evanjelium. Jeho misijné pole sa pravdepodobne rozprestieralo v krajinách okolo Palestíny.
Na jeho uctievanie v Cirkvi dlho negatívne vplývala podobnosť jeho mena s menom Ježišovho zradcu Judáša Iškariotského. Až niekedy v 14. storočí sa jeho úcta veľmi rozšírila, a to najmä v krajinách strednej Európy, kde sa tento apoštol uctieva ako pomocník v beznádejných situáciách.
Prevláda všeobecný názor, že obidvaja títo apoštoli potvrdili svoje ohlasovanie evanjelia okolo roku 70 mučeníckou smrťou v Perzii. V Ríme, v bazilike svätého Petra, im postavili náhrobok. Znakom svätého Júdu je kyjak, ktorým bol podľa legendy ubitý a znakom svätého Šimona je píla, ktorou bol rozrezaný.
Turzovka, 28.10.2026
Viac o dnešných oslávencoch si môžete nájsť na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1471-sv-simon-a-juda