Rim 1, 1-7, Lk 11, 29-32
Nepočuli ste takýto názor: Prečo Boh neurobí nejaké veľké znamenie, zázrak... ľudia by mu uverili.
A nie je táto túžba niekde hlboko aj v našej duši? Určite.
Koľko znamení - zázrakov robil Pán Ježiš! A uverili mu? Niektorí, áno. Iba „niektorí“.
Predstavte si, žeby Stvoriteľ urobil teraz nejaký veľký zázrak. Čo by to spôsobilo. Ľudstvo by sa rozdelilo na dva, možno tri tábory. Jedni by boli za, druhí by ho spochybňovali, tretí by ostali ľahostajní. Nebolo tak aj vo Fatime, keď pri poslednom zjavení sa robili divy so slnkom? A boli tam tisícky ľudí! Keď páter Pio robil zázraky, ba sám bol zázrakom, mnohí sa povzbudili vo viere, mnohí ho upodozrievali, že aj stigmy si robí sám...
Pán Ježiš pre súčasníkov i pre nás hovorí: Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo.
Tým „Jonášovým znamením“ je jeho zmŕtvychvstanie. Pre apoštolov a mnohých ďalších bolo veľkou silou. Koľkí ho však hneď od počiatku spochybňovali a stavali sa proti nemu.
Sv. Pavol Rimanom i nám píše o tom aký vplyv malo zmŕtvychvstanie napísal: Pavol, služobník Krista Ježiša, povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium, ktoré Boh vopred prisľúbil vo Svätých písmach skrze svojich prorokov o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn.
Človek na jednej stane túži po znameniach, na druhej strane mu však všetko zovšednie. Ako nás v detstve fascinoval buldozér, ktorý prišiel rozšíriť cestu. Všetky deti sme bežali za nim. Čo očarilo Ninivčanov, že uverili v Jonáša, čo oslnilo kráľovnú z Juhu, že prišla za Šalamúnom?
Čo fascinuje dnešné dieťa. Všetko videlo, všetko už má... Takí sme však aj my dospelí.
Vôbec nás Stvoriteľ neosloví tým, že zo semienka vyrastie veľký strom. Za samozrejmý považujeme zrod života, západ slnka, či kryštálovo čistý potôčik. Nie je to zázrak, že z húsenice vznikne motýľ?
Čo robiť? Civilizácia Európy je gramotná, ale od človeka dnešnej doby sa vyžaduje nová gramotnosť – schopnosť prečítať svoj život vo svetle prirodzeného rozumu a Ducha svätého. Jednoducho povedané – uvedomiť si, že Boh riadi náš život. Uvedomovanie si Božej blízkosti, uhasí náš smäd po senzáciách a znameniach. „Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.“ (Ž 131,2) Tiež, ak si uvedomíme naše vzdialenia sa od Boha vedie nás to, ako Ninivčanov k pokániu, a radostnému návratu a tým aj stretnutie sa s Nebeským otcom, ako to zažil márnotratný syn. To budú pre nás veľké znamenia.
Stačí pár minút úprimnej snahy o sústredenie sa každý deň na "Božie divy". Zázrak našej spásy a Božej starostlivosti je každému z nás na dosah ruky. Čítajme ho z vlastného života. Uvidíme, že Boh stále robí veľké zázraky, znamenia.
Turzovka, Turkov, 12.10.2015