Siedmi muži, narodení vo Florencii, viedli najprv pustovnícky život na vrchu Senario, pričom zvlášť uctievali blahoslavenú Pannu Máriu.
Potom kázali po celom Toskánsku a založili rehoľu Služobníkov Panny Márie, ktorú roku 1304 schválila Apoštolská Stolica. Ich spomienka sa slávi v tento deň, keď podľa tradície roku 1310 zomrel svätý Alexej Falconieri, jeden z nich.
Z Legendy o vzniku rehole Služobníkov Panny Márie
Chváľme slávnych mužov
Bolo sedem mužov, hodných veľkého uznania a cti, ktorých naša Pani združila ako sedem hviezd. Zjednotením ich duše i tela položila základ svojej rehole a rehole svojich služobníkov.
Keď som vstúpil do našej rehole, nenašiel som z nich nažive už nikoho okrem jedného, ktorý sa volal brat Alexej. Naša Pani sa rozhodla uchrániť tohto brata Alexeja od telesnej smrti až do našich čias, aby sme z jeho rozprávania poznali začiatky našej rehole. Život spomenutého brata Alexeja bol taký, ako som sa sám mohol presvedčiť a na vlastné oči vidieť, že nielen povzbudzoval svojím príkladom tých, čo boli s ním, ale aj potvrdzoval stupeň dokonalosti a spomínanej nábožnosti svojej a svojich spoločníkov.
Ich životný stav predtým, ako začali žiť v spoločenstve, sa vyznačoval týmito štyrmi znakmi: Prvý sa týkal vzťahu k Cirkvi. Niektorí z nich ešte neboli viazaní manželstvom, lebo sa rozhodli zachovať trvalé panenstvo a čistotu, iní boli už ženatí a ostatní boli uvoľnení z manželstva smrťou manželky.
Druhý sa týkal ich občianskej úspešnosti. Založili si ju na obchode a výmene pozemských dobier podľa obchodných pravidiel. No len čo našli veľmi cennú perlu (porov. Mt 13,46), teda našu rehoľu, nielenže rozdali všetko, čo mali, chudobným, ale aj seba samých odovzdali s radostnou ochotou Bohu a Panej, aby im čo najvernejšie slúžili.
Tretí sa týkal ich uznania a úcty voči našej Panej. Veď vo Florencii bola už veľmi dávno založená spoločnosť na počesť Panny Márie, ktorá si pre svoje dlhé trvanie a pre veľký počet a svätosť mužov i žien získala medzi všetkými ostatnými titul Veľkej a volali ju osobitne „Veľká spoločnosť našej Panej“. Z nej vyšlo aj sedem spomenutých mužov s veľkou láskou voči našej Panej už predtým, ako začali žiť v spoločenstve.
Štvrtý znak zahrnoval ich duchovnú dokonalosť. Milovali Boha nadovšetko a tým, že všetko, čo robili, usmerňovali podľa správneho poriadku na neho, uctievali ho vo všetkých svojich myšlienkach, slovách i skutkoch.
Keď sa potom z Božieho vnuknutia a na osobitný pokyn našej Panej pevne rozhodli, že sa zhromaždia a budú žiť spoločne, usporiadali svoje domy a rodiny: rodinám nechali to najpotrebnejšie a zvyšok rozdali chudobným. Potom si vyhľadali rozvážnych mužov príkladného života a odhalili im svoj úmysel.
A tak vystúpili na vrch Senario a na jeho temene si postavili primeraný domček, presťahovali sa doň a začali spoločne bývať. Tam sa začali zamýšľať nad tým, že ich úlohou je nielen dosiahnuť svätosť, ale aj pridružovať k sebe iných, a tak rozširovať novú rehoľu, ktorú naša Pani začala prostredníctvom nich. Preto sa zariadili tak, aby mohli pribrať k sebe bratov. Niekoľkých aj prijali, a tak založili našu rehoľu. Tú však v prvom rade vybudovala naša Pani; postavená bola na pokore našich bratov, vytvorená ich svornosťou a udržiavaná ich chudobou.
RESPONZÓRIUM
Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. * A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.
S radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. * A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, naplň nás synovskou láskou, ktorou svätí bratia uctievali Bohorodičku a viedli tvoj ľud k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Pozrite tiež: