1 Jn 4, 7-10, Jn 6, 34-44,
Je dosť rozšírený panteizmus.
Je to filozoficko-náboženský smer, ktorý stotožňuje Boha s prírodou. Podľa panteizmu je Boh jeho podstatou, večnou a nevyhnutnou súčasťou, pričom svet je jeho prejavom a stelesnením. Nevnímajú Boha oddeleného od sveta – osobnému Bohu. Nedošli k Božiemu milosrdenstvu – že Boh odpúšťa o naše hriechy, že má súcit s nami kvôli nášmu zmätku, že nás počúva vo svojom milosrdenstve a má súcit s nami hriešnikmi.
V dnešnom evanjeliu čítame, že keď Ježiš – Boží syn, videl veľký dav, cítil ľútosť nad nimi. Božia odpoveď na ľudský zmätok, ľudské utrpenie a ľudský hriech je práve súcit. V Knihe Exodus čítame, že Boh už nemohol pozerať na utrpenie svojho ľudu v otroctve v Egypte. A v knihe Izaiáša nám Boh vyznáva, že naše hriechy mu spôsobujú utrpenie. S najväčšou nežnosťou sa Boh pozerá aj na rany a modriny, ktoré sme si sami spôsobili svojimi hriechmi.
Pripomeňme si tri situácie, keď nám Ježiš, zjavujúc svojho Otca a prejavuje nám milosrdenstvo.
Prvá situácia:
Je tá z dnešného evanjelia, keď sa Ježiš zľutoval nad ľuďmi, ktorí boli ako ovce bez pastiera, a začal im kázať Božie slovo. Myslím, že to je aj situácia našich moderných dechristianizovaných spoločností, ktoré stratili jediného pravého pastiera Krista a rozptýlili sa hľadať múdrosť na rôzne cudzie hory.
Stojí za to citovať tu slová z Knihy Ezdrášovej, napísané, akoby špeciálne pre dnešok: „Moje ovce sú rozptýlené, pretože nemali pastiera a stali sa korisťou každého divokého zvieraťa. Moje ovce sú rozptýlené a moje ovce blúdia po všetkých horách (...), a nikto sa o ne nepýtal a nikto ich nehľadal" (34:5).
Druhá situácia:
Pri inej príležitosti Pán Ježiš uvidel davy a, súcitiacich s nimi, začal hovoriť: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo, preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy." Možno preto je spoločnosť taká odkresťančená, že sme zverili starostlivosť o duchovné záležitosti kňazom a my sami sa cítime zbavení zodpovednosti aj za vieru našich blízkych.
Tretia situácia:
Evanjelium jasne hovorí s druhým zázračným rozmnožením bochníkov, že mu bolo ľúto tohto ľudí, ktorí boli s nim tri dní, aby nepoodpadávali na ceste.
V skutočnosti je možné počúvať Božie slovo a zomrieť od hladu, ak počúvanie Božieho slova nás nevedie k prijímaniu Eucharistie.
Ak to nerobíme, sme panteisti. Nenadviazali sme kontakt s osobným Bohom.
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/81-8-januar
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/639-8-januar-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2430-8-januara-19
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2845-8-januar-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3289-8-januar-22
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4701-8-januar-25