1 Mach 2, 15-29, Lk 19, 41-44
Včera som v súvislosti s „Opičou láskou“ hovoril o tom, že zvieratá sú vedené pudom a inštinktom.
Človek má okrem toho aj rozum a vôľu. Musí mať pod kontrolou svoje city, ktoré ho môžu viesť k veľkým obetiam, ako: Matka sa obetuje pre detí, niekto dokáže dať aj život pre priateľa...
Ak človek nemá cit pod kontrolu, tak sa stane neriadenou strelou. Ak sa rozzúri býk, či pes môže ohroziť aj život človeka. Ale ak nekontroluje človek svoj hnev je to nebezpečnejšie, lebo vlastní arzenál takých zbrani, že môže zničiť všetok život na planéte.
Mať city pod kontrolou, neznamená, že ich nesmie prejaviť. Je aj spravodlivý hnev, ktorý pomáha odstraňovať zlo, zastať sa pravdy, spravodlivosti, viery. Videli sme to v prvom čítaní. Keď to Matatiáš videl, rozhorčením sa mu zachvelo vnútro, vzplanul spravodlivým hnevom, vrhol sa na neho (modlára) a zabil ho pri oltári. Zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil k obete, a oltár rozbúral.
Matatiáš je chválený, ale to je starozákonný pohľad. Pochválil by ho aj Pán Ježiš? Ani spravodlivý hnev, nemôže robiť zlo. Zlo tým iba zväčšuje. A takto odstraňovať zlo, to nie je postoj Pána Ježiša!
Ako to riešil Pán Ježiš? V dnešnom evanjeliu sme počuli: Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním. Vidíte, vôbec nezvolával hromy, blesky, kliatbu na Jeruzalem, ako chceli synovia hromu (Jakub a Ján) zvolať na samaritánsku dedinu, ktorá ich nechcela prijať.
Ježiš nechal priechod svojim citom – smútku, až plakal. A k čomu ho viedol tento smútok, plač? Nebol to iba planý cit, ale cit mu pomohol, aby niečo pre Jeruzalem robil. Hovoril s bôľom: „Jeruzalem, Jeruzalem,... koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Hľa, váš dom vám ostáva pustý...“ (Lk 13, 34-35). Potom aj konal. Nechal sa pribiť na kríž, aby aspoň niektorých pritiahol k sebe, keď bude vyzdvihnutý od zeme na drevo kríža.
Nám odkazuje: Nie je hanbou prejaviť svoje city. Tie však nemôžu byť planým vzdychaním - iba súcitom, ale majú byť hnacím motorom našich skutkov. Nie však zlých, ale dobrých. Nie je ťažké rozzúriť sa ako divé zviera, nie je to žiadna veľkosť! Hrdinstvo a veľkosť je využiť tú energiu na konanie dobra.
Preto má človek rozum a vôľu, aby to zvládol.
Turzovka, 16.11.2015