1 Mach 4, 36-37. 52-59, Lk 19, 45-48
Rozum nám hovorí, že každá vec je tu na to, aby slúžila svojmu účelu.
Chlieb slúži na jedenie. Voda na pitie. Dom na bývanie. Cesta na jazdenie dopravným prostriedkom. Kostol slúži na to, aby sa v ňom ľudia schádzali a oslavovali Boha. K tomu slúžil aj chrám, ktorí mali Židia postavený v Jeruzaleme.
Nezabúdajme, že to bol úplne iný chrám, ako sú naše. Na Lectio divina som zistil, že aj relatívne pokročili kresťania nemajú v tom jasno, preto bez podceňovania vašich vedomosti prikladám o ňom pár poznámok:
Izraeliti mali len jediný chrám v Jeruzaleme. V mestách, dedinách mávali synagógy – modlitebne, kde sa veriaci schádzali na bohoslužbu slova bez obiet. Bola to zároveň škola pre detí.
Obetovalo sa len v Jeruzaleme a každý Izraelita bol povinný na význačné sviatky po dovŕšení dvanásteho roka navštíviť chrám. Preto bolo pri chráme stále živo a počas väčších sviatkov, najmä veľkonočných, prišli do svätého mesta státisíce ľudí. Každý chcel obetovať, každý chcel vložiť do pokladnice obetnú mincu. Bolo náročné vodiť so sebou zďaleka obetné zvieratá, preto ich kupovali v meste. Zmenárne zasa vymieňali rímske peniaze za židovské (chrámové), lebo len tie bolo možné obetovať. Chudobní obetovali holuby a hrdličky. A tak sa pred chrámom vyvinul čulý obchodný ruch: predávalo sa, podľa orientálneho zvyku nahlas vyjednávalo, vymieňali sa peniaze. Tento obchod sa stále viac tlačil k chrámu, do nádvoria pohanov. Dokážeme si predstaviť, ako to vyzeralo: na jednom mieste bučanie býčkov, mečanie baranov, hrkútanie holubov, hlasné hádky, neznesiteľný zápach a niekoľko desiatok metrov ďalej obetné dary spevy, modlitby. Predstaveným to nevadilo, tvorili s kupcami tichú „akciovú obchodnú spoločnosť“ a podieľali sa na ziskoch.
Pre Pána Ježiša to bolo neprijateľné, chcel, aby chrám slúžil svojmu účelu vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a povedal im: „Napísané je: ‚Môj dom bude domom modlitby.‘ A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“
Svätý Hieronym považuje túto udalosť za väčší zázrak ako napríklad uzdravenie slepého od narodenia. „Bolo potrebné, aby jeho oči metali blesky, tvár vyžarovala Božskú vznešenosť“ píše. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho. Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho. Rozumieme prečo boli proti. Ako aj v dnešnej dobe, boli za tým peniaze.
Prvé čítanie nám popísalo ako horlivci za chrám sa pričinili, aby chrám slúžil svojmu poslaniu: Všetok ľud padol na tvár, klaňali sa a do neba velebili toho, ktorý im doprial víťazstvo. Osem dní slávili posviacku oltára, s radosťou prinášali zápalné žertvy a obety chvály a vďaky, priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a malými štítmi, obnovili brány a priľahlé miestnosti a porobili na ne dvere.
V ľude zavládla mimoriadna radosť, lebo bola odstránená potupa spôsobená pohanmi.
Aj my sa budeme tešiť, ak náš kostol bude slúžiť svojmu poslaniu. O to sa môže pričiniť každý z nás!
Turzovka, 20.11.2015