Ex 11, 10 – 12, 14, Mt 12,1-8
Zákony by mali byť pre dobro človeka.
Ilustrujme si to na dopravných predpisoch. Aj keď si myslíme, že nás obmedzujú, sú pre naše dobro a pre plynulosť premávky. Predstavte si jazdu bez nich. Aj po hlavnej by sme museli ísť pomaličky, lebo by sme museli dávať pozor na tých, čo idú z bočnej cesty. Každý zákon by mal slúžiť človeku, nie človek zákonu. Pravdepodobne s tým bude súhlasiť každý, ale nie každý žije podľa tohto princípu. Žiaľ, pravidlá a zákony sú pre nás často dôležitejšie ako človek a jeho blaho.
Z tohto pohľadu si všimnime aj túto vetu: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu." Mohli by sme ju formulovať aj takto: Lásku chcem a nie prikázania.
Tieto slová znamenajú, že človek je pre Boha najdôležitejší. Dôležitejší ako prikázania – presnejšie: Boh dal prikázania, lebo miluje človeka, chce jeho dobro.
Ak by Ježiš povedal, že dáva prednosť obetiam pred milosrdenstvom, znamenalo by to, že sa stavia nad človeka, chce dobro sebe a iba svoju oslavu.