Lk 21, 20- 28
Drahí Bratia a sestry v Kristu! Chcem vám vyrozprávať príbeh, ktorý sa odohralo v roku 1916, a hlavným hrdinom toho príbehu je svetoznámy fyzik Albert Einstein.
Keď roku l916 ako 37-ročný po úmornej desaťročnej práci dokončil svoju teóriu relativity, mal o nej v aule zurišskej vysokej vojenskej technickej školy prednášku. Vtedy ešte nikto nechápal jeho teóriu relativity. Keď sa ho až r. l921 žurnalisti osmelili opýtať, odpovedal im položartovne: „Ak neberiete moju odpoveď príliš vážne, môžem vám to jednoducho vysvetliť takto: Predtým sme vedeli, že ak hmota zmizne z vesmíru, ostal by ešte čas a priestor. Podľa mojej teórie však zmizne čas i priestor spolu s hmotou".
My veriaci mohli by sme k tomu celkom jednoducho dodať, že všetko vo vesmíre je relatívne, len Boh je absolútno. Nie div, veď náš Pán a Spasiteľ povedal: "Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú" /Mt 24,35/. To stačí.
Keď Einstein dokončil svoju prednášku, ostal nehybne stáť na pódiu. Stál so zatvorenými očami. Mnohí sa nazdávali, že ho postihla ľahká nevoľnosť. Toto niekoľkominútové ticho sa mnohým stávalo neznesiteľným. Každý totiž čakal, že ešte niečo dopovie.
Konečne zdvihol hlavu, otvoril oči a na jeho unavenej tvári zažiaril úsmev. Všetci tušili nádherný záver, ale nie taký, akým skončil.
"Nad nami je úžasná sila", začal- "taká strašná, nijaký ľudský rozum ju nevie pochopiť. Mohla by v niekoľkých sekundách zničiť celý ozrutný vesmír, celý svet".
V jeho očiach zažiaril akýsi víťazný úsmev ako v očiach šachistu, ktorý má vo svojom poslednom ťahu isté víťazstvo.
"Ale to nie je ešte všetko"! -pokračoval. "Nad touto strašnou ničiacou silou je ešte čosi - sto, tisíc, miliónkrát silnejšie.Viete, čo je to za sila? Veru mnohí z vás to ani netušia. To je Božia Láska! Vo vesmíre všetko visí akoby na neviditeľnej nitke v bábkovom divadle: mesiac, slnko, galaxie a ostatné nebeské telesá. A ja sám nemôžem ináč, ako sa pokloniť tejto Láske..."
A on, pravoverný Žid, si kľakol.
Väčšina poslucháčov z akéhosi vzdoru odišla z auly. Židia a Starý zákon nepoznajú pokľaknutie. Kresťanstvo ho uviedlo do života.
Najdrahší v Kristu! Boh je Láska. On je smerodajným bodom nášho života, i celého ľudstva.Všetko, čo sa odohráva v našom osobnom živote ho zaujíma. Chce, aby sme dostali do neba, a preto deň čo deň nám dáva možnosti, aby sme posilnili náš vzťah k nemu.
Ak sme ochotní prijať nielen radosti, ale aj skúšky života, nemusíme sa báť, keď príde v jeho sláve, aby nás súdil.
Radšej nech sú naše srdcia naplnené radosťou, veď sa stretneme našim Stvoriteľom, i našom Pánom, Ježišom. Nech nás posilnia slová dnešného evanjelia: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“
Diakon Ján Zsóka, Brezno, 26. novembra. 2009