Gn 28, 10-22a, Mt 9, 18-26
Ježiš je šťastný z tých, ktorí ho nasledujú s vierou a chváli ich vieru.
Ježiš vidí, že títo ľudia majú do činenia s Bohom. O nich sa dá povedať to, čo povedal Petrovi po vyznaní viery v jeho božstvo: „Nezjavilo ti to telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.“ Títo ľudia dokázali rozpoznať božské od ľudského.
Dnešné evanjelium nám predstavuje dvoch takýchto ľudí, muža a ženu, ktorí sú pre nás príkladom viery a dôvery v Ježiša. Ich viera v Majstra je taká veľká, že veria, že jeho samotná prítomnosť a dotyk jeho ruky privedie ich zosnulého milovaného späť k životu; alebo slepo veria, že jednoduchý dotyk lemu jeho plášťa ich uzdraví z dlhej a pretrvávajúcej choroby, len preto, že ten plášť patrí Ježišovi.
Tieto dve postavy nevenujú pozornosť okolitému prostrediu, keď vyjadrujú svoju pokornú prosbu a túžbu. Aj keď im všetci okolo nich sťažujú dosiahnutie cieľa, ako ľudia, ktorí sa tlačia okolo Pána a sťažujú mu dostať sa ku krvácajúcej žene; alebo smútiaci príbuzní, ktorí plačú nad bolestnou smrťou dievčatka a zosmiešňujú iluzórnu túžbu otca a Ježišove slová.
Dnes môžeme obnoviť našu vieru v Ježišovo pôsobenie, ktoré sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom sviatostí: spoveď, prijímanie. Ak dotyk lemu jeho plášťa lieči strašné choroby, ak samotný dotyk jeho ruky oživuje mŕtveho, čo by nemohol urobiť, keď nám odpúšťa v spovedi slovami kňaza, alebo keď ho prijímame v Eucharistii! Ježiš nám môže povedať aj to: „Tvoja viera ťa zachránila."
Pane, posilni našu vieru!
Turzovka, 7.7.2025