Iz 25, 6-10 a, Mt 15, 29-37
O veľkom Džingischánovi (*1155/1160/1162, pri rieke Onon – † 18. august 1227) sa zaznamenalo: „Najväčšiu radosť cítim, keď nepriateľov ženiem pred sebou, zabíjam ich a beriem im všetko čo vlastnili.
Mám radosť keď pred ich očami trýznim tých ktorých majú radi, keď sa nosím na ich koňoch a zneužívam ich ženy a deti“.
Aký iný bol Pán a aký iný životný postoj vniesol do sveta. Prišlo mu ľúto zástupov a učil ich mnohým veciam, uzdravoval a nasýtil ich.
Pán milosrdne konal a milosrdenstvu učil v Rímskom impériu, ktoré milosrdenstvo považovalo za slabosť a u Izraelitov zas sršala pomsta.
Ako je to v dnešnom svete. To, že sa otvorene ľudia nehlásia k Džingischánovi je zásluha evanjelia. Preto nás prekvapuje, že EÚ nechce ani spomenúť kresťanské korene.
Čo však badáme teraz, v ostatnom čase? Legislatívne sa majú blokovať www. stránky, ktoré hlásajú násilie. Tisíce ľudí z Európy idú bojovať za Islamský štát. Prečo? Lebo stratili kresťanské korene a kultúru. Ide sa na zmyslovosť, – tá prerastá do zverstva. Vidíme, že evanjelium musíme znova a znova vštepovať do ľudských sŕdc.
Kristus musí opäť prichádzať (i cez nás) do tohto sveta. Advent je stále aktuálny.
Pred časom som rozprával s človekom, ktorý bol väznený 8 rokov v Jachimove preto, že chcel v päťdesiatich rokoch šíriť kresťanstvo. Prenasledovaný bol nielen komunizmom, ale aj fašizmom. Nebolo badať u ňom zatrpknutie, pomstu. Naopak, napriek vysokému veku energiu a snahu žiť vieru. Povedal: Dnes to majú kresťania ťažké. Musia byť omnoho viac svedkami Ježišovej lásky.
Sme pozvaní na hostinu s „jedlom vyberaným“ (1. čítanie), aby sme sa scivilizovali a pomáhali okoliu, aby nevyrastali džingischánovia.
Turzovka, 2.12.2015